Ani v októbri neprestáva kolektívny Západ stupňovať hospodársku vojnu proti svojim starým známym protivníkom: Rusku, Iránu a KĽDR. Na sankčnom zozname USA ich figuruje oveľa viac. EÚ nemá taký široký záber, ale kvantitu kompenzuje zanietením horliť proti vybraným protivníkom. Najvehementnejšie sa obúva do Ruska, proti ktorému uvalila 5. októbra už ôsmy balík sankcií.
Krajiny spadajúce pod sankčný režim obchádzajú obchodné importné obmedzenia nákupmi cez sprostredkovateľov alebo nahrádzajú dovoz domácou výrobou. Dlhodobou ostrakizáciou však riskujú technologické zaostávanie, a tak siahajú k priemyselnej špionáži, aby tomu predišli.
Nemecko a Kórea
Nemčina uprednostňuje pre tento druh činnosti menej hanlivo vyznievajúci výraz hospodárska špionáž. Nemožno mu uprieť opodstatnenie už i preto, lebo Nemecko má s praxou obchádzania uvalených sankcií a s tajným získavaním nových technológií bohaté skúsenosti z dvoch protichodných strán. Na jednej strane deliacej čiary bola Nemecká demokratická republika počas svojej štátnej existencie (1949 – 1990) predmetom obchodných obmedzení a sankcií. Na druhej strane bariéry stála susedná sesterská Nemecká spolková republika. Dirigoval ju zaoceánsky partner a musela sa neprestajne vyrovnávať s bolestivou dilemou, či a do akej miery sa má podieľať na vynucovanej solidarite Západu a znemožňovať NDR prístup k špičkovým technológiám. Zo zverejnených dokumentov dnes vieme, že pred ťažobou takejto voľby neraz unikala privieraním očí nad hospodárskou špionážou svojej menšej, slabšej a zraniteľnej východnej sestry. Agenti z východného Nemecka sa v NSR dostávali k mnohým embargovaným technológiám činnosťou, ktorej prináleží označenie priemyselná špionáž. Vnútronemecká benevolencia západného Nemecka im okľukami poskytovala aj prístup k informáciám o zavádzaní a prevádzkovaní inovatívnych služieb a vedecko-vzdelávacích projektov. Takýto široký diapazón prekračoval tradičné mantinely priemyselnej špionáže. Siahal až do kultúrno-civilizačnej sféry a uľahčoval Nemcom rozdeleným železnou oponou znižovať výšku bariér medzi nimi.
Kórejčania žijúci na juh od 38. rovnobežky už viac ako sedemdesiat rokov bojujú s podobnou dilemou ako fyzické osoby i právnické osoby. „USA uvalili sankcie za nelegálny dovoz ropy do KĽDR,“ informovala 7. októbra tlačová kancelária TASR. Netreba ani veľmi zachádzať do podrobností, aby sme sa dokázali predstaviť, ako takéto zaobchádzanie s KĽDR dráždil istý segment a možno i tichú väčšinu Juhokórejčanov. Kórejská republika má 12. najsilnejšiu ekonomiku na svete a jej občania sa tešia životnej úrovni Západoeurópanov. Priekopa v miere blahobytu medzi kórejským juhom a severom sa po každom novom sankčnom údere prehlbuje. Kým Západom trestaní občania KĽDR živoria pod príjmovou hladinou mnohých afrických krajín, Juhokórejčanov čaká vyšší hospodársky vzostup, než s akým rátali. Európske ekonomiky totiž páchajú samovraždu dopustením mnohonásobného rastu energetických vstupov do výrobných procesov svojich priemyselných podnikov. V roku 2023 ich pritlačí strata konkurencieschopnosti na svetových trhoch. Mnohé zbankrotujú a vákuum s potešením zaplnia ázijskí výrobcovia – vrátane juhokórejských.
AUTOR: Patrik Sloboda
