Autonómne zbraňové systémy
Autonómne zbrane riadené umelou inteligenciou vyvíjajú viaceré svetové veľmoci. Výrobcovia nimi chcú nahradiť vojakov, pilotov, námorníkov. Bežne sa vo vojnách – aj na Ukrajine, používajú vzdušné poloautonómne zbrane, o ktorých sme písali v časti o hypersonických zbraniach – hypersonická riadená strela Zirkon, hypersonický klzák Avangard a hypersonická raketa Kindžal. Taktiež sa používajú rôzne druhy bezpilotných dronov, ktoré sú niekedy autonómne, na niektoré operácie však potrebujú pozemného operátora. Drony 6. generácie Tempest spoločne vyvíja Taliansko, Švédsko a Spojené kráľovstvo ako bojové lietadlo – vysokovýkonný a nákladný systém pozostávajúci z hlavného lietadla, ktoré bude pravdepodobne schopné lietať s posádkou aj bez posádky s pridruženou sieťou dronov, senzorov a dátových systémov.
Pozemné roboty
Pozemné autonómne zbrane na pásových alebo kolesových podvozkoch sa zatiaľ používajú iba v malom rozsahu alebo experimentálne. Najviac sa používajú malé roboty, ktoré majú autonómny režim alebo sa prepnú na riadenie operátorom. Na pohyb majú pásové, kolesové aj kráčavé systémy. Takzvané robotické psy sa pohybujú na štyroch nohách. V televíznych správach sme ich videli pri „pandémii“, ako dohliadajú na ľudí na uliciach, strážia sociálny odstup, kontrolujú priepustky – preto sú tzv. greenpasy s digitálnym kódom, kričia na nich z reproduktorov, aby si správne nasadili respirátor, keď ich program vyhodnotí, že ho nemajú alebo ho majú nasadený nesprávne. Kam sme to dospeli, keď pes kričí na človeka, aby si človek nasadil náhubok? Šikanovaním ľudí pri zavádzaní pandemickej totality sa stal svetovo známym výrobkom robotický pes od Boston Dynamics.
V USA používajú robotické psy na stráženie vonkajších priestorov, vojenských objektov, letísk. Celé hodiny obchádzajú objekt po meniacich sa trasách, pracujú v každom počasí, vidia aj v tme. Pri zaznamenaní neobvyklého pohybu alebo zmeny v okolí upozornia signálom operátora, ktorý ich začne riadiť na diaľku a kamerovo preskúma príčinu. Strážna služba je veľmi náročná hlavne v noci a za zlého počasia, človek v tme nevidí, robot má termovízne kamery. Používajú sa aj v bojových operáciách na prieskum, väčšie na nosenie nákladov, niektoré majú na sebe aj ľahké zbrane. Na kolesových, pásových podvozkoch aj kráčajúcich systémoch sa používajú malé roboty na odmínovanie a likvidáciu výbušných systémov, nevybuchnutých rakiet a delostreleckých granátov.
Ruské roboty
V roku 2021 priniesla západná tlač sériu článkov, ktoré naši prozápadní novinári prebrali s cieľom zaujať s nadpismi ako: „Rusi vyvíjajú armádu robotov, laserov a torpéd riadených umelou inteligenciou ako zo sci-fi. Pomáhať im má Čína.“
Správa neziskovej analytickej skupiny CNA v spolupráci americkým Pentagónom skúma rozsah a pokrok Ruska pri využívaní umelej inteligencie, uvádza zoznam asi dvoch desiatok platforiem vyvíjaných ruskou armádou, ktoré obsahujú určitý stupeň umelej inteligencie alebo autonómie. Patria sem pozemné vozidlá, drony a vodné zbrane, špecializované míny aj platformy ako zo sci-fi filmov: antropomorfný robot, ktorý je schopný ovládať duálne zbrane, riadiť autá a cestovať do vesmíru. Správa CNA uvádza, že zbrane zahŕňajú aj umelú inteligenciu a automatizované funkcie.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu pre TV Russia Today následne oznámil, že Rusko začína vyrábať roboty s autonómnymi schopnosťami. „Nie sú to len niektoré experimentálne prototypy, ale roboty, ktoré môžeme skutočne ukazovať v sci-fi filmoch, pretože môžu bojovať samy.“ Zdá sa, že tvrdenia o pozemných robotických zbraniach boli značne nafúknuté. V ruskej armáde sa experimentuje s rôznymi pozemnými bojovými bezpilotnými vozidlami od menších, lacnejších vozidiel, ako sú Nerekhta a Platforma, po väčšie, drahé vozidlá, ako je Uran-9. Anglosasi označujú tieto vozidlá ako UGV (Unmanned Ground Vehicle) alebo UCGV (Unmanned Combat Ground Vehicle). V NATO majú takéto vozidlo Rheinmetall WOLF PACK – má osemkolesový podvozok, váži 1,1 tony, uvezie 600 kg náklad, je obojživelné s dojazdom 160 km s rýchlosťou 20 km/hod. USA vyvíja robotické tanky rôznych veľkostí (MET-D, RCV-M).
Stále ide o experimentálne použitie, na reálnom bojisku sa iba testujú. Ich nevýhodou je vysoká cena, pomalé reakcie na zložité podmienky reálneho terénu a situácie, pomalosť, a tým vysoká zraniteľnosť. Na odmínovanie sa používajú sčasti autonómne odmínovacie systémy. Slovensko v minulosti vyrábalo operátorom diaľkovo riadený odmínovací komplet Božena.
Podľa posledných správ má Rusko vo výzbroji už prvú robotickú jednotku s bezpilotnými pozemnými vozidlami Uran-9. Vozidlo má slúžiť na ochranu pechoty pred nepriateľskou paľbou, ale je schopné bojovať i proti pechote, obrneným vozidlám, a dokonca aj proti iným tankovým jednotkám. Vozidlá nasadili v Sýrii v roku 2018, kde sa zistili ich nedostatky, ktoré sa snažia odstrániť: obmedzená mobilita, nízka palebná sila, nedokážu strieľať za jazdy, oneskorené reakcie na pokyny operátora, nevyhovujúce ovládanie a slabé prieskumné spôsobilosti. Dosah operátora na riadenie klesá v členitom a zastavanom teréne len na stovky metrov. V roku 2022 ich kolónu zaznamenali na videu na Ukrajine. Výzbroj: 30 mm automatický kanón, spriahnutý guľomet 7,62 mm, riadené protitankové strely, reaktívne plameňomety. Paleta raketovej výzbroje umožňuje zasiahnuť veľké ciele na vzdialenosť päť kilometrov. Senzorové vybavenie pozostáva z dennej/nočnej kamery, infračervených senzorov a laserového diaľkomeru. Robot dokáže autonómne nájsť nepriateľské ciele, ale spustiť paľbu môže iba na príkaz operátora.
Uran-9 má modulárnu konštrukciu, je ľahko prispôsobiteľný konkrétnym požiadavkám, má pásový podvozok, ktorý poháňa turbodieselová jednotka s výkonom 400 koní KAMAZ, rýchlosť v akomkoľvek teréne 35 km/h, váži 12 ton. Na odmínovanie sa používa špeciálne vybavený systém označený ako Uran-6. Bojová jednotka vozidiel pozostáva z prieskumno-bojových robotov, mobilného veliteľského stanovišťa, dopravného zariadenia a siedmich vyškolených pracovníkov. Ovládanie vozidiel na diaľku sa realizuje pomocou rádia, ktorého dosah by mal byť tri kilometre.
AUTOR: pplk. Ing. Peter Sabela
