Nemeckí zákonodarcovia odhlasovali 11. novembra 2022 odklad zatvorenia prevádzok troch zvyšných jadrových elektrární do polovice apríla 2023. Nič iné im neostávalo, ak chceli aspoň zmierniť riziká výrazných výpadkov elektriny v zimných mesiacoch. Nesporne i preto, že ani najvyšším predstaviteľom Európskej únie, ktorí žobronia o dodatočné dodávky zemného plynu u producentov na Blízkom východe, sa nedarí zazmluvniť želateľné objemy energonosičov za chýbajúci ruský plyn. Ten dovážať nechcú, čím predvádzajú arabskému a islamskému svetu, aké bohapusté škody páchajú svojou ideologickou zaslepenosťou na vlastnom obyvateľstve. Saudská Arábia a petrodolárové monarchie z Perzského zálivu redukujú väzby s potápajúcim sa vrakom EÚ, menia kurz a otáčajú ho na východ.
ZELENÁ POSADNUTOSŤ
Veľké členské štáty Európskej únie kalibru Nemecka a Francúzska rozosielajú svojich poverencov zháňať plyn až do rovníkovej Afriky a krajín ako Demokratická republika Kongo, Mozambik, Rovníková Guinea, Angola, Nigéria a ďalších. Tie by pre podchladených Európanov dodatočný plyn aj ťažili a vyviezli, keby bolo ako a na čom. Nákupcovia zo starého svetadielu by však museli načrieť hlbšie do vrecka a poskytnúť investičné projekty na komplexné rozšírenie ťažby, vnútrozemskej prepravy a skvapalňovacích zariadení vo vybraných afrických morských prístavoch. Tam by museli čakať špeciálne tankery na transport skvapalneného plynu do európskych prístavov s požadovanými regazifikačnými kapacitami. Dodávateľské reťazce tohto druhu sa budujú zdĺhavo a výrazne nepripravená ostáva i samotná Európa. Skvapalnený zemný plyn sa totiž musí znovu upraviť a vrátiť do plynného skupenstva, aby sa dal prepravovať potrubím. Výstavba nových terminálov a nadväzných infraštruktúr nie je otázkou týždňov, ani mesiacov, ale rokov. Je nesmierne drahá pre dovozcov a najmä pre vývozcov – africké štáty. Vlastné prostriedky im chýbajú a sú nútené brať úvery. Pri porovnávaní podmienok pôžičiek obyčajne zisťujú, že európski partneri dokážu len málokedy držať krok s čínskou konkurenciou. Európska únia totiž zaviazala členské štáty k znižovaniu spotreby fosílnych palív a k dlhodobým investíciám do energetiky z obnoviteľných zdrojov. Delegácie z európskych metropolí sa neraz ocitajú na rokovaniach s africkými partnermi v slepej uličke, pretože nízko úrokové investície viažu na dekarbonizačnú transformáciu nielen svojej, ale i africkej energetiky.
Zelená posadnutosť a úzko vymedzený manévrovací priestor obchodných emisárov zatiaľ ešte stále blahobytnej EÚ utvrdzuje ich afrických hostiteľov v presvedčení, že s nimi márnia čas. Ten takisto márnia i domáci usporiadatelia Konferencie OSN o boji proti klimatickým zmenám, ktorá prebieha od 6. do 18. novembra v v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch. Arabskojazyčné masmédiá informujú svet o dianí v mieste tohto podujatia vyvážene a bez predsudkov. Neváhajú preto ani s odvysielaním reportáží z akcií, ktoré rozhorčujú konzervatívnu egyptskú a všeobecne islamskú verejnosť. Medzi také patrila 10. novembra demonštrácia proti porušovaniu ľudských práv – citujem tlačovú kanceláriu TASR: „na celom svete, najmä však v Egypte“. Demonštranti, napojení na nadnárodné neziskové organizácie ako Friends of the Earth International (Priatelia Zeme), popudzujú verejnosť plagátmi s heslami v arabčine a samozrejme v angličtine, ktoré sú obdobou sloganov z rozbíjačskej farebnej revolúcie spred desiatich rokov. Bežným Egypťanom totiž pripadá napríklad fráza „Klimatická spravodlivosť bez ľudských práv neexistuje“ ako absurdná a scestná, keďže spája konštrukt politického marketingu „klimatická spravodlivosť“ s otrepanou floskulou o ľudských právach, ktoré dnes samotný Západ porušuje ako na bežiacom páse.
AUTOR: Patrik Sloboda
