Prebratím Ceny za demokraciu Madeleine Albrightovej, ktorú jej udelil americký Národný demokratický inštitút (NDI) prezidentka Čaputová definitívne zneuctila úrad prezidenta Slovenskej republiky. A seba!!! Povieme si prečo:
Albrightová sa v roku 2001 stala predsedníčkou mimovládnej organizácie Národného demokratického inštitútu (NDI) a túto pozíciu zastávala až do svojej smrti. NDI pod rúškom demokracie dosadzuje do vlád iných štátov sveta proamerických ľudí, ktorí potom plnia ich pokyny. Úzko spolupracuje so Sorosovými mimovládkami a inými podobnými americkými organizáciami.
Hlavnou úlohou amerického diplomata je klamať. A klamať s presvedčením. Ak majú šťastie, nenechajú sa prichytiť pri očividnom klamstve.
Madelaine Albrightová rod. Korbelová zasvätila svoj život militarizmu, vojne, prevratom, organizácii zmien režimov a klamstvám o „americkej výnimočnosti“…následok – státisíce zmarených ľudských životov!!!
Albrightová často spomínala, že ušla pred nacizmom a stalinizmom ako dieťa a to vraj formovalo jej svetonázor. Po tom, čo Nemci vpochodovali do Prahy v roku 1939, židovská rodina ušla do Londýna a v roku 1945, keď mala Albrightová osem rokov, sa vrátila spať do českého hlavného mesta. Albrightovej otcovi Josefovi Korbelovi vtedy na Hradčanoch 11. pridelili luxusný byt na prvom poschodí ako odmenu za služby pre ministerstvo zahraničných vecí. Ten však zhabali nemeckému priemyselníkovi Nebrichovi. V tomto byte boli vzácne umelecké diela, hlavne obrazy, strieborné predmety a starožitný nábytok.
Keď Korbela po vojne vymenovali za veľvyslanca v Juhoslávii, presťahoval svoju rodinu – a aj poklad umeleckých diel – do Belehradu. Po roku 1948 Korbel emigroval do Ameriky, kde sa stal profesorom na univerzite v Denveri. Nezabudol si do svojej batožiny pribaliť umelecké diela Nebrichovcov, ktoré „obohatil“ ešte o obrazy československého veľvyslanectva v Belehrade. Medzi dielami bolo 20 malieb – vrátane Tintorettoa, benátskeho majstra a ďalší od Andreu del Sarta a iných najznámejších umelcov 16. storočia. Ukoristený majetok mal hodnotu miliónov dolárov.
Potomkovia Nebrichovcov sa desaťročia pokúšali dostať k svojmu majetku, ale bezúspešne. Albrightová im už ako predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí USA arogantne odkázala: „S touto záležitosťou sa môžete obrátiť na vládu českej republiky.“
V rokoch 1993 až 1997 pôsobila Albrightová ako veľvyslankyňa USA pri Organizácii Spojených národov. V tejto funkcii obhajovala brutálne sankcie voči Iraku s cieľom maximalizácie utrpenia Iračanov a podpory zvrhnutia Saddáma Husajna. Albrightová v roku 1996 vyslovila najneslávnejšie slová svojej kariéry vo vystúpení v relácii „60 minút“. Korešpondentka relácie Lesley Stahlová sa Albrightovej spýtala na vplyv, ktorý majú sankcie OSN na irackú spoločnosť, a povedala: „Počuli sme, že zomrelo pol milióna detí. Teda, to je viac detí, ako zomrelo v Hirošime. Myslíte, že tá cena stojí za to?“
Albrightová odpovedala s mrazivou vyrovnanosťou: „Myslím si, že toto je veľmi ťažká voľba, ale cena – myslím si, že tá cena za to stojí.“
O bombardovaní Iraku vyhlásila: „Ak musíme použiť silu, je to preto, že sme Amerika; sme nenahraditeľný národ. Stojíme vysoko a vidíme do budúcnosti ďalej ako iné krajiny.“ Vyhlásenie hodné vyhláseniu Hitlera.
Predstavitelia USA si dvadsať rokov „padali“ okolo krku so Saddámom Husajnom. Príčinou bola ropa. Akonáhle sa Saddám vzoprel diktátu USA a pohrozil, že ropu bude predávať podľa svojich predstáv a za inú menu ako doláre jeho osud ako i osud Iraku bol spečatený.
Albrightová bola horlivým zástancom intervencie USA v konfliktoch, ktoré vypukli v Juhoslávii. Spočiatku sa jej nedarilo presvedčiť politikov v Bielom dome, kde už vládol Clinton a Pentagone, že by do regiónu mali byť nasadené americké vojenské sily, najmä letectvo.
V jednej notoricky známej konfrontácii s generálom Colinom Powellom, vtedajším predsedom Zboru náčelníkov štábov, vyhlásila: „Aký má zmysel mať túto skvelú armádu, o ktorej stále hovoríte, ak ju nemôžeme použiť?“
Nakoniec bola jednou z osôb, ktorá v USA presadila napadnutie Juhoslávie v roku 1999. Madelaine Albrightová bola v čase bombardovania Juhoslávie ministerkou zahraničných vecí USA a je spoluvinná za spoluúčasť na páchaní vojnových zločinov.
Keď v roku 1999 vypukla v Kosove nová kríza medzi kosovskými Albáncami a Srbmi, Albrightová stála v čele kampane za vojenskú intervenciu, pričom etnické boje vykreslila ako genocídu v réžii Miloševiča, čo sa ukázalo ako lož. Ako ministerka zahraničných vecí USA odsabotovala rokovania o mierovej zmluve v Rambouillet. Rokovania stroskotali, pretože Srbsko dostalo ultimátum a keby bolo podpísalo túto zmluvu, bolo by došlo k okupácii krajiny vojskami NATO a jej ekonomickému rozkladu. USA úmyselne do zmluvy dali takéto podmienky pretože o bombardovaní Juhoslávie bolo už rok dopredu rozhodnuté!!!
Ešte v roku 1997, zvláštny balkánsky vyslanec prezidenta Clintona Robert Gelbard opísal nelegálnu UCK (tzv. Oslobodenecká armáda Kosova) a Hasima Thaciho ako teroristickú skupinu polovojenských teroristov. Bola to mafia založená na klanovom princípe, ktorá ovládala šedú ekonomiku Kosova. Zo zabratím kosovského územia do správy USA sa ich názor zmenil a pri návšteve vraha Thaciho v USA sa jeho vrcholoví predstavitelia neváhali s vrahomThacim objímať.
Správa Rady Európy uvádza, že Thaci uplatňoval „násilnú kontrolu“ nad obchodom s heroínom. Dick Marty, vyšetrovateľ Európskej únie, predložil správu európskym diplomatom zo všetkých členských štátov. Odozvou bolo ticho. Za Thacim bol Washington. Dick Marty, vyšetrovateľ EÚ predložil tiež správu, ktorá informovala o kosovskom organizovanom zločine a okrem iného obvinila Thaciho mafiánsku organizáciu z obchodovania s ľudskými orgánmi zavraždených Srbov.
USA sa neštítilo podporovať kosovských vrahov. Dôvod bolo ovládanie Kosova USA,následné ekonomické drancovanie teritória a vybudovanie najväčšej strategickej vojenskej základne Bondsteel v Európe. Albrightová zarobila napríklad okrem iného 20 miliónov eur za predaj svojho podielu Telecomu v Kosove.
Čo sa týka rozširovania NATO Albrightová povedala americkým senátorom v r. 1997: „Oslabenú Moskvu možno ignorovať. „Nepotrebujeme, aby Rusko súhlasilo s rozšírením.“
Hovorí sa, že každému človeku pri jeho odchode zo života prebehne pred očami celý jeho život ako film. Albrightová musela byť znetvorená v okamihu svojej smrti, keď si v zlomku sekundy uvedomila všetky svoje zločiny. Latinské príslovie hovorí: De mortuis nil nisi bonum – O mŕtvych len dobre. V živote Madeleine Albrightovej je však skutočne ťažké nájsť čo i len minimum cnosti na vyváženie skazenosti. Pre jej hodnotenie života sa skôr hodí: Abyssus abyssum invocat – Peklo prináša peklo.
V pravoslávnej náuke duša štyridsať dní po smrti prechádza sériou mýtnych domov, kde jej predkladajú záznamy o hriechoch spáchaných počas jej minulého života vysmievajúcimi sa démonmi. Možno by sa mal tento scenár mierne upraviť práve pre Madeleine Albrightovú, aby ju pri zostupe do podsvetia na mýtnych domoch stretol vyčítavý pohľad jej nespočetných obetí, ktorých smrť zapríčinila…
AUTOR: Z mesta SNP Ivan Štubňa
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.