EÚ uviedla, že veľké úniky na podmorských plynovodoch Nord Stream boli spôsobené sabotážou. Putin z ich poškodenia obvinil USA a ich spojencov, tí obvinenia odmietli. Švédski seizmológovia uviedli, že jeden z troch výbuchov dosiahol 2,3 stupňa Richterovej stupnice, ale nešlo o zemetrasenie. Bola to najskôr explózia obrovskej podmorskej míny. Nešlo o prvú sabotáž tohto druhu.
Názor, že za výbuchmi Nord Streamu 1 a 2 (NS1, NS2) sú USA, rozhodne nie je ojedinelý. Okrem nadšeného výkriku poľského exministra zahraničných vecí a vojnového štváča Radosława Sikorského túto hypotézu vyslovili aj dvaja Američania, ktorí v minulosti pôsobili vo vysokej politike, jeden dokonca priamo v Pentagóne. Rusko môže byť okamžite vylúčené zo zoznamu podozrivých, povedal bývalý spravodajský dôstojník švajčiarskej rozviedky Jacques Boax.
VYVOLÁVANIE MORGENTHAUOVHO DUCHA
Na stránke Veci verejné pripomenuli, že v septembri 1944 vláde USA odovzdal minister financií Henry Morgenthau Navrhovaný program pre Nemecko po kapitulácii, obsahujúci stratégiu riadenia povojnového Nemecka. Plán navrhli tak, aby Nemcov vyhladoval zničením uhoľných baní v Porúrí, čo by viedlo k deindustrializácii Nemecka. Nápadne to pripomína jeho terajšie odrezanie od ruského zemného plynu útokom na NS1 a NS2. Celé Porúrie „nemalo byť len zbavené všetkých existujúcich priemyselných odvetví, ale aj oslabené a kontrolované do takej miery, že sa v dohľadnej budúcnosti nemôže stať priemyselnou oblasťou“. Koniec Nemecka ako priemyselného štátu by podľa vtedajšieho amerického ministra vojny Henryho L. Stimsona vytvoril trvalú nezamestnanosť, ktorá by postihla 30 miliónov ľudí a 25 miliónov Nemcov by zomrelo od hladu. Morgenthau navrhol, že nadmernú populáciu by mohli vyhostiť do severnej Afriky.
NIKARAGUA KEDYSI A DNES
Tajomník ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev sa vyjadril, že sabotáž plynovodu Nord Stream v mori pripomína útoky na ropnú infraštruktúru, ktoré podporovala Ústredná spravodajská služba (CIA). „Podobná situácia nastala v roku 1983. Vtedy sabotéri naverbovaní CIA zorganizovali útoky proti Nikarague, ktoré okrem iného viedli k vyhodeniu ropovodu v jednom z prístavov do vzduchu,“ citovala ho tlačová agentúra Interfax. Už predtým sa vyjadril, že Západ má s útokmi na ropovody skúsenosti.
V roku 1981 prezident Ronald Reagan schválil podporu CIA pre tzv. Contras, pravicovú nikaragujskú politickú skupinu na boj proti vplyvu sandinistov v nikaragujskej vláde (Augusto César Sandino bol tamojší revolucionár, v rokoch 1927 až 1933 líder povstania proti americkej okupácii). Na popud CIA sa rôzni protivládni rebeli v Nikarague zlúčili do Nikaragujskej demokratickej sily (FDN), prvej skupiny Contras. CIA ich trénovala a poskytla im vybavenie aj na mučenie a vraždenie. Obvinili ju aj z účasti na obchode s drogami v krajine. New York Times v roku 1983 napísal, že útok na Corinto zahŕňal útoky zo vzduchu aj z mora. Odpálili päť veľkých zásobníkov, ktoré obsahovali značné množstvo nikaragujských palivových rezerv. Útočníci dúfali, že zničením priemyselných cieľov prinútia sandinistov ukončiť pomoc, o ktorej Reaganov kabinet tvrdil, že ju poskytujú rebelom bojujúcim proti vláde v Salvadore. Z Hondurasu sa k útokom prihlásila FDN, jedna zo skupín podporovaných CIA. Uviedli, že ich cieľom bolo paralyzovať vojnový aparát ľavicového režimu. FDN sa tiež vyhrážala napadnutím tankerov privážajúcich ropu do druhého najväčšieho nikaragujského prístavu Puerto Sandino. Sabotéri podporovaní USA dvakrát poškodili tamojší ropovod vedúci k pobrežnému ropnému terminálu, druhýkrát hneď po jeho oprave po prvom útoku, písali v októbri 1983 United Press International. Nikaragua všetku ropu kupovala od Mexika, okolo 7500 barelov denne. Washington Post v apríli 1984 informoval, že podľa zdrojov z Kongresu dôstojníci CIA na palube materskej lode priamo viedli nájazdy rýchlych člnov, ktoré ťažko poškodili nikaragujské prístavné zariadenia na jeseň 1983 a dohliadali aj na podmínovanie prístavov v januári 1984. Jeden zdroj uviedol, že niektorí členovia kongresového výboru nevedeli, že útoky viedla CIA a verili, že to boli akcie samotných Contras.
AUTOR: Milan Pullmann
