Trojica veľkých písmen W.A.M. sa stala už pred dvoma storočiami v kultúrnom a predovšetkým v hudobnom svete symbolom neoceniteľnej hodnoty, ktorá sa ukázala byť stálou a nadčasovou. Sonáty geniálneho skladateľa Wolfganga Amadea Mozarta majú stimulačný a regeneračný účinok na ľudí všetkých vekových kategórií, ba i na zvieratá a rastlinstvo. Mnohí ctitelia W. A. Mozarta neváhajú označovať túto jeho hudbu za priam anjelskú. Angelológovia ale nabádajú k opatrnému používaniu takéhoto prirovnania.
MOZARTOV EFEKT
Nepopierateľne čaro Mozartovej tvorby sa pokúšajú dešifrovať odborníci z takých odvetví, akými sú muzikológia, psychoakustika, kognitívna neurobiológia a samozrejme kulturológia. Nad predmetom svojho skúmania, nazývaným Mozartov efekt, nedokážu vyriecť jednoznačný rozsudok ani v tretej dekáde 21. storočia a nabádajú preto k zdravému skepticizmu. Fenomén Mozartovho efektu má svoje encyklopedické zastúpenie aj vo Wikipédii: „Mozartův efekt je označení pro silně zpochybněnou psychologickou teorii, že poslech Mozartovy hudby může vést ke krátkodobému zlepšení určitých kognitivních schopností, zejména vizuálně-prostorového myšlení. Jiné populárně-psychologické a pseudovědecké zdroje uvádějí, že poslech hudby zvyšuje inteligenci obecně, případně že poslech Mozarta v raném věku či během prenatálního vývoje má blahodárné účinky na duševní rozvoj osobnosti.“
Z tohto vysvetlenia ale srší neskrývané spochybňovanie hraničiace s dešpektom. Podčiarkuje krátkodobosť priaznivých účinkov, pričom ale nespomína metodiku výskumov, ktoré priniesli závery tohto druhu. Vychádzajú totiž z krátkodobého vystavovania testovaných osôb Mozartovým sonátam, medzi ktorými najčastejšie figuruje Sonáta pre dva klavíry K448.
Pri skúmaní výsledkov častého a najmä dlhodobého počúvania Mozartovej hudby, ale i klasickej hudby ako žánru, by vedci dospeli k odlišným výsledkom. Prišli by však o štipendiá a granty, pretože v súčasnej dobe je klasická hudba predmetom ničivej ofenzívy kultúrneho ultraliberalizmu. Cieľavedomé rozbíjanie tradičnej hodnotovej sústavy európskej civilizácie, ktoré rozbehla bezmála pred sto rokmi tzv. Frankfurtská škola, má dnes obludné následky. Pod heslom, že kultúra je iba premenlivý spoločenský konštrukt, popiera výdobytky klasickej európskej kultúry, búra pomníky jej velikánov a „filtruje“ aj dostupnosť výskumov so závermi idúcimi proti ultrapokrokárskemu doktrinárstvu súčasnej vrchnosti. Z jej milosti sa dnes v západnom svete koncipujú, financujú a usmerňujú výskumy prakticky všetkých vedeckých disciplín. Keď si želá, aby sa prestalo s uznávaním Mozartovho efektu, tak mu predajná veda, školstvo a samozrejme mienkotvorná mediálna sieť bez reptania vyhovie. Prestáva sa napríklad zmieňovať o prínose klasického hudobného vzdelávania mládeže. Hudobné umenie sa k nej dostáva takmer výlučne v elektronickej forme a tá predstavuje ideálnu technológiu na ovplyvňovanie nášho podprahového vnímania.
GÉNIUS V TELE CHLAPCA
Podprahové signály, v prípade klasickej hudby našťastie podnecujúce a stimulujúce, tvoria i podstatu Mozartovho efektu. Nádherné a pôsobivé sonáty začal komponovať už ako malý chlapec. Nenaučili ho to rodičia, ani učitelia. Vkladal iba do klávesov čembala a klavíra zvukové poryvy, aké sa mu rozliehali kdesi v hlave. Úchvatné anjelské zvuky, ktoré dokázal vyčarovať už ako 5-ročný, museli byť darom od Boha. Prínos jeho rodičov spočíval v tej prostej skutočnosti, že mu poskytli príležitosť brnkať si na klávesoch už ako batoľaťu.
Wolfgang, pokrstený v Katedrále svätého Ruperta a Virgila v Salzburgu ako Joannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus, sa narodil 27. januára 1756 ako najmladší zo siedmich detí, z ktorých sa len on a staršia sestra Anna Maria dožili dospelosti. Salzburg, ktorý leží v súčasnosti na rozhraní Rakúska a Nemecka, bol v tých dobách sídelným mestom Salzburského arcibiskupstva Svätej ríše rímskej nemeckého národa. Do nej spadala aj habsburgská monarchia.
Wolfgangov otec Leopold, plným menom Johann Georg Leopold Mozart, sa narodil v bavorskom Augsburgu. Do Salzburgu sa presťahoval, aby študoval právo a filozofiu. Univerzitné vzdelanie neukončil a zamestnal sa ako hudobník na dvore Princa-arcibiskupa. Bol všestranným hudobníkom, skladal sonety, vyučoval spev, hru na husle. V roku 1757 sa etabloval ako dvorný skladateľ, o šesť rokov neskôr – to už bol Wolfgang na svete – ako Vizekapellmeister, čiže zástupca kapelníka. Muzicírovala i Wolfgangova matka a on tak nasával zvuky hudby takpovediac s materským mliekom. Nadpriemerné nadanie prejavila v útlom detstve už spomenutá Wolfgangova sestra Anna Maria, no jej talent sa nedal ani len porovnať s genialitou Wolfganga. Bola ohurujúca. Jeho otec ju rýchlo rozpoznal, prijal ako boží dar a považoval za svoju povinnosť vkladať do jej rozkvetu všetky sily. Útle chlapča s prstami virtuóza privádzalo honoráciu na arcibiskupskom dvore do úžasu. Drobné svetlovlasé dieťa priťahovalo ako magnet do salónov v Salzburgu umeniachtivú aristokraciu z európskych dvorov. Leopoldovi Mozartovi bolo vďaka tomu milostivo dovolené, aby sa ujal role – dnes by sme povedali manažéra rodinného hudobného cirkusu. Neváhal, nelenil a podnikal s ním reprezentačné umelecké turné po európskych kráľovských a cisárskych dvoroch.
AUTOR: Patrik Sloboda
