IZRAEL
Hora Megiddo, Har Magedon (skomolene Armagedon) je miesto, nie udalosť, kde sa majú podľa časti Biblie – knihy Zjavenie (Apokalypsa) zhromaždiť všetky vojská k poslednej bitke na konci sveta. Mesto je dôležitou archeologickou lokalitou, v roku 2005 bola lokalita zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Neďaleko sa nachádza kibuc Megiddo a vojenské väzenie, kde sú držaní palestínski Arabi obžalovaní z terorizmu.
Národný park Megiddo je pekné miesto na turistiku a spoznávanie, zaujímavé múzeum pod otvoreným nebom. Je ľahko prístupný pre chodcov a vozidlá, verejnou dopravu sa sem môžete dostať aj z izraelského mesta Haifa za 30 minút.
Zdravotne postihnutí ľudia si môžu požičať elektrické skútre takmer do celého areálu okrem tunela. Z kopca je výhľad na všetky strany a vidno aj známy biblicky vrch Tábor, podľa ktorého husiti pomenovali svoju pevnosť v Čechách. K dispozícii je premietacia sála a služby pre turistov – infocentrum, reštaurácie, obchod s knihami a suvenírmi, obchod so šperkami, menšie kryté múzeum. Okrem zrúcanín môžete ísť do podzemného tunela, ktorý vedie k prameňu pod kopcom – odpočiniete si tak od pražiaceho slnka v lete. Megiddo bolo na vrchu kopca, najbližší prameň sa nachádzal na úbočí kopca a pevnosť od neho mohla byť pri obliehaní ľahko odrezaná. Preto bol vyhĺbený podzemný tunel, do ktorého sa zostupuje dnes po schodoch šachtou hlbokou 25 metrov a ďalej sa ide 80 metrov tunelom až k prameňu, okolo ktorého bol zvonku postavený silný maskovaný múr.
Staré Megiddo postavené na kopci bolo významné stredisko Galiley. Nachádzalo sa na strategickom mieste v Jezraelskom údolí na pahorku, z ktorého bolo možné kontrolovať jediný veľký priesmyk medzi pohoriami, kadiaľ prechádzala cesta Via Maris (Morská cesta) medzi Egyptom a Mezopotámiou. Pod Megiddom dnes už neputujú karavány po Via Maris, priesmyk je však stále pre dopravu výhodnou cestou, a tak priamo pod mestom dodnes vedie komunikácia, kopírujúca trasu starobylej cesty.
Z Megidda tak bolo možné ovplyvňovať obchod aj mocenské záujmy, rovina v údolí pod Megiddom sa preto stávala miestom, kde sa odohrávali strategicky významné bitky. Jednanie znepriateľených kráľov sa končievalo slovami: „Zídeme sa pod Har Megiddom“.
V Megidde bola mohutná pevnosť a stajne, vďaka ktorým sa mesto stalo centrom chovu koní pre vojsko. Po obsadení pevnosti Asýrčanmi sa stala megiddská jazda elitnou vojenskou jednotkou asýrskeho kráľa.
Megiddo bolo prvýkrát osídlené už v neskorej kamennej dobe vo 4. tisícročí p. n. l., kedy na malom pahorku vyrástla osada so svätyňou. Začiatkom 3. tisícročia p. n. l. v bronzovej dobe už bolo mestom opevneným hradbami. Mesto bolo niekoľkokrát zničené a obnovené, až kým sa stalo jedným z centier Egyptskej ríše. V roku 1478 p. n. l. koalícia Kanaáncov a Mitannského kráľovstva povstala proti egyptskej nadvláde, čo vyvrcholilo vojnovým konfliktom. Egyptský kráľ Šešonk I. v Megidde zanechal na oslavu víťazstva svoju stélu, no čoskoro sa z oblasti stiahol.
Neskoršie do oblasti začali prenikať Filištínci (Palestínci, Phalestinae), ktorí Megiddo spustošili natoľko, že ďalších sto rokov zostalo opustené. Nešlo o dnešných Palestíncov, ale o zaniknutý historický morský národ, podľa ktorého nesie územie názov Palestína (arabsky Filištin).
Približne 5 km od Megidda sa začína „Palestínske samosprávne územie“. Viac ako 135 členských krajín OSN uznáva Palestínu ako nezávislý štát, ale Izrael a 51 krajín, vrátane USA, stále považujú Palestínu za súčasť Izraela. Než začal Jásir Arafat so svojou misijnou prácou, považovala väčšina Arabov z oblasti Palestíny samých seba za členov arabského národa. Bol to Arafat, ktorý urobil intelektuálny krok k definícii Palestínčanov ako zvláštneho ľudu, hoci naďalej hovoria arabsky. Problém je, že v arabčine nie je písmeno „P“ ani písmeno „E“, takže napríklad meno „Peter“ sa tam vyslovuje „Butrus“ – príkladom bol arabský generálny tajomník OSN Butrus Butrus-Gálí. Ale Briti naliehali na slove Palestina, takže znova pre Arabov je to – Filasṭīn foneticky „filištin“ alebo Palestínsky štát: Dawlat Filasṭīn vyhlásený 15. novembra 1988 Organizáciou za oslobodenie Palestíny v Alžíri. Arafat so zahraničnou pomocou miestnych Arabov geniálne zorganizoval, bojoval za nich a uviedol ich na javisko celosvetovej pozornosti, ako to nikdy nedokázal žiadny príslušník menšiny – Arab, Kurd, Bask…
AUTOR: Peter Sabela
