NÁRODNÝ PROGRAM TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI POLITIKOV A ŠTÁTNYCH ÚRADNÍKOV ZA COVIDOVÉ ZLOČINY
COVID-19, fantóm, ktorý zmenil naše životy a prevrátil ich naruby. Nové náboženstvo, na ktoré konvertovali mnohí kresťania aj neveriaci. Nie však sami od seba, ale z dôvodu nátlaku verejných činiteľov. Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyhlásil dňa 11. 03. 2020 pandémiu ochorenia COVID-19. Z tohto dôvodu boli uzneseniami vlády SR pod vedením Petra Pellegriniho, neskôr Igora Matoviča, a nariadeniami hlavného hygienika ÚVZ SR Jána Mikasa prijímané opatrenia, ako vyhlásenie mimoriadnej situácie a núdzového stavu a obmedzované ľudské práva a slobody. Dodržiavanie týchto pandemických opatrení vynucovali policajti, štátni úradníci, sudcovia a Ústavný súd SR nad tým všetkým držal ochrannú ruku zákona. Žiadne vyhlásenie generálneho riaditeľa WHO o pandémii pandémii Covid-19 však vlastne neexistuje.
PRÁVNY RÁMEC VYHLÁSENIA PANDÉMIE COVID-19, resp. NEVYHLÁSENIE PANDÉMIE COVID-19
Dňa 11. 3. 2020 generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie nevyhlásil pandémiu COVID-19 a táto nebola vyhlásená doposiaľ. Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus na tlačovke toho dňa, po opísaní situácie so zvýšením prípadov COVID-19, vyjadril znepokojenie nad uvedenou skutočnosťou, odporúčal prijať určité postupy a s ľahkým úsmevom povedal: „COVID-19 možno charakterizovať ako pandémiu.“ Generálny riaditeľ pandémiu COVID-19 nevyhlásil. V prvom rade ju totižto ani vyhlásiť nemôže.
ÚSTAVA, WHO A ŠTRUKTÚRA ROZHODOVANIA
WHO podľa svojej ústavy vykonáva činnosť a základné funkcie prostredníctvom troch hlavných orgánov: Svetové zdravotnícke zhromaždenie (SZZ), Výkonná rada WHO a Sekretariát WHO. Svetové zdravotnícke zhromaždenie (angl. World Health Assembly) je najvyšším rozhodovacím orgánom WHO, na jeho čele stojí generálny riaditeľ. SZZ má právo prijímať medzinárodné zmluvy alebo dohody v akýkoľvek záležitostiach v rámci kompetencií WHO. SZZ má právo prijímať opatrenia týkajúce sa karantén a iných procedúr potrebných na prevenciu globálneho šírenia chorôb. Výkonná rada WHO musí schváliť rozhodnutia a politiku SZZ, aby mohli vstúpiť do platnosti. SZZ v spojení s Výkonnou radou WHO neprijalo a neschválilo vyhlásenie pandémie COVID-19, preto ju generálny riaditeľ WHO ani len neoznámil, a už vôbec ju nevyhlásil, čo ani nemôže. Túto právomoc má SZZ WHO, ktoré o vyhlásení pandémie vydá právny dokument a ten musí schváliť Výkonná rada WHO. Až vtedy je pandémia vyhlásená. Takýto postup sa však neuskutočnil.
Neexistuje žiaden právny dokument o vyhlásení pandémie WHO, avšak slovenské orgány, odvolávajúc sa na neexistujúce a právne nemožné vyhlásenie pandémie generálnym riaditeľom WHO, uvrhli štát do pandemického režimu a pošliapali slovenskú ústavu aj so všetkými ľudskými právami a slobodami. Takéto konanie sa nazýva zneužívanie právomoci verejného činiteľa v spojení s poškodzovaním cudzích práv, za čo je trestná sadzba desať až dvadsať rokov odňatia slobody.
Napriek tomu, že nebola oficiálne vyhlásená žiadna pandémia, boli spôsobom odporujúcim medzinárodným dohovorom, ústave a zákonom vydávané zdraviu škodlivé opatrenia na základe svojvôle politikov a hlavného hygienika ako štátneho úradníka. Ústavnému súdu to však nijako neprekážalo. Ľudia boli prinútení žiť s prekrytými dýchacími cestami, dokonca takto museli ležať aj v nemocniciach v ťažkých stavoch spojených s dýchaním, a tiež matky museli rodiť v pote vlastných výlučkov pod nehumánnou a dehonestujúcou prekážkou na dýchanie. Zároveň s tým boli slovenskí občania prinútení odovzdať svoj biologický materiál na testovanie, čo slúžilo na výskum pre záujmy občanov Európy a celého sveta. Neskôr boli prinútení pichať si experimentálne látky, o ktorých spoločnosť Pfizer prehlásila, že neprešli patričným skúmaním. Pokusmi na slovenských občanoch sa realizovala zákazka západných štátov na výskum pre globálne účely, tieto pokusy boli na Slovákoch vykonané so súhlasom vlády a pod jej cieleným nátlakom. Priznanie k tomu poskytli dvaja členovia vlády:
Igor Matovič dňa 29.10.2020: „Celá Európa čaká na to, akým spôsobom zvládneme a či zvládneme plošné pretestovanie a najmä potom na dopady na zdravie a životy ľudí na Slovensku. Celá Európa a svet očakáva recept, akýkoľvek, len aby dokázali vo svojich krajinách zvrátiť nie práve pozitívne tendencie…“
Igor Matovič dňa 2.11.2020: „Ospravedlnenie by som chcel venovať všetkým tým ľuďom, ktorí na toto testovanie nejdú z vlastnej vôle a idú na toto testovanie preto, lebo si uvedomujú, že podmienky sú nastavené tak, že inak by nemohli ísť do práce a nemohli by ako-tak slobodne žiť. Prepáčte mi, že sme vás donútilii ísť na tento test. Ale tým donútením sme len chceli, aby ste si uvedomili, že sloboda musí byť spojená aj so zodpovednosťou, so zodpovednosťou voči tým ľuďom, ktorí oprávnene chcú svoje životy a zdravie chrániť… Len kvôli nim sme, áno, vás prinútili ísť na tento test. Prosím, odpustite nám to, nebolo to myslené zle, bolo to myslené v záujme nás všetkých a plne chápem vaše pocity. Napriek tomu vám veľmi ďakujem, že aj keď ste vedeli, že je to prinútenie, ste sa tohto testu zúčastnili a pomohli ste spoločne, aj dnes verím, že ešte mnohí prídete, pomôžete spoločne, aby sme v tomto boji vyhrali.“
Jaroslav Naď dňa 2.11.2020: „Zároveň chcem povedať to, že bol tu taký výraz použitý, že podmienenosť, že je to podmienené tým, že ľudia idú alebo nejdú. A samozrejme, že to tak je, ale my sa tým netajíme, dneska na tlačovej konferencii pán predseda vlády sa ospravedlnil tým ľuďom, že áno takouto cestou sme ich vlastne ako keby prinútili ísť na to testovanie, povedal to verejne a ospravedlnil sa za to, ale ide o dobrú vec…“
ZUZANA ČAPUTOVÁ A PRIEPUSTKA NA SLOBODU
Už na začiatku covidového podvodu tu svoju rolu zohrala kontroverzná prezidentka Zuzana, Čaputová, ktorá famózne znejúcimi formulkami o neprípustnosti priepustky na slobodu z dôvodu nedostatku C-19-testu žiadala zaručiť prístup každému občanovi na testovanie namiesto toho, aby bol chránený pred nechceným testovaním. Občania plakali, hľadali únik pred „darovaním“ svojich buniek a nechceli si nechať špárať v nose, ale prezidentka im zabezpečila právo stať sa nechceným darcom svojich buniek (nabudúce orgánov).
Zuzana Čaputová dňa 31.10.2020: „Zároveň však žiadam, ešte pred spustením testovania, prehodnotiť podmienky zákazu vychádzania a netrestať následne ľudí, ktorí sa z objektívnych dôvodov na test nedostanú, alebo ktorí z iných dôvodov na test nemôžu prísť. Nemôžeme pripustiť, aby státisíce občanov zostali pred testovaním v neistote. Žiadam teda zrušiť kategorizovanie občanov na tých, ktorí budú mať priepustku na slobodu a tých druhých, pretože na nich nevyšlo.“
Nechceš sa testovať? Nevadí. Prezidentka ti zabezpečila právo darovať tvoje telo, pod následkom straty ďalšieho života bez potvrdenia jeho testovania. Priepustkou na slobodu nemôže byť predsa iba „vyšpáranie“ tých, na ktorých sa ušlo, ale vyšpáranie všetkých, inak je to diskriminácia voči tým, ktorí sa vyšpárať dali a nechceli.
TESTOVANIE Z PRÁVNEHO HĽADISKA
Keďže úradným predmetom podľa nariadení bolo testovanie biologického materiálu, nie diagnostika ochorenia, je treba zájsť do právnych definícií pojmov, o čo vlastne išlo. Podľa § 2 ods. 18 zákona č. 317/2016 Z. z. (transplantačný zákon) je: „Testovanie na účely tohto zákona je vykonávanie laboratórnych testov na vyšetrenie darcu ľudského orgánu, ľudského tkaniva alebo ľudských buniek a mikrobiologické vyšetrenie vzorky spracovaného ľudského tkaniva alebo ľudských buniek.“
Podľa § 2 ods. ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti „Diagnostika je zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenie závažnosti poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby.“
Pri celoplošnom testovaní na prelome októbra a novembra 2020 teda nešlo o diagnostiku ochorenia, ale o zber biologického materiálu občanov na ďalší výskum. Tento zakrátko pokračoval v podobe „vakcín“ proti Covid-19. A znova sa začalo testovať na Slovákoch.
Tu prezidentka Zuzana Čaputová pristúpila k masívnej kampani a verejne hlásala: „Vakcína je sloboda“. Zo všetkých strán od politikov a štátnych úradníkov sa šírilo zastrašovanie pred ochorením, roznášaním a smrťou na COVID-19. Jediná možnosť, ako prežiť a zastaviť prenos šírenia tohto smrteľného ochorenia, bola vakcína. Bez nej si bol nezodpovedný občan, nezodpovedný člen rodiny, kolektívu a šíriteľ nákazlivej choroby. Nedal si sa zaočkovať? Nechránil si iného! Preto si bol bez „vakcíny“ vylúčený zo spoločenského života.
PFIZER sa stal „bohom“ a synonymom života. Zo štátneho rozpočtu sa na štartovacie manévre v podobe rúšok, respirátorov a testov a na experimentálne očkovanie celého národa, priamo na nákup vakcín alebo výplatu odmien za očkovanie, vyhodili milióny eur.
A POTOM PRÁÁSK…
Začali praskať bubliny o „Mengeleho slobode“. Čím viac rúšok, testovania a CO-vakcín, tým viac chorých na Covid a mŕtvol. Po vakcínach začali ľudia umierať na zápaly rôzneho druhu, a akosi sa z každého kúta začali valiť informácie o úmrtí susedov, blízkych, známych, hercov, športovcov…
AUTOR: JUDr. Adriana Krajníková
