Keď Norbert Hofer, kandidát národno-konzervatívnej Slobodnej strany Rakúska v prezidentských voľbách 2016, získal 22. mája v 2. kole po uzavretí volebných miestností takmer 52 percent odovzdaných hlasov, zalapala bruselská eurokracia po dychu. Po Maďaroch prejavili voči nej vzdor aj Rakúšania a vlna odporu proti eurocentralizmu vrcholila i v Británii, kde sa chystalo referendum o vystúpení z Európskej únie. Predvídavá nadnárodná politická technokracia však mala pripravené eso v rukáve. Nazvime ho kreatívnym nakladaním s hlasmi tých Rakúšanov, ktorí volili korešpondenčne. Po ich zrátaní sa náhle stal z víťaza porazený tesným pomerom 50,35 % ku 49,65 %. Rakúska verejnosť vzkypela hnevom.
ČAROVNÉ KOREŠPONDENČNÉ VOLEBNÉ LÍSTKY
Podľa oficiálnych údajov, ktorým bolo možné veriť i neveriť, úrady vystavili bezmála 900-tisíc (885.437) korešpondenčných volebných lístkov. Bolo to ohromné množstvo vzhľadom na celkový počet 6 382 507 oprávnených voličov. S takýmto množstvom sa dalo priam čarovať – a div sa svete, neprešlo ani 24 hodín a na konto Alexandra Van der Bellena, probruselského súpera euroskeptického Norberta Hofera, skutočne pribudli státisíce doručených lístkov. Úrady pripísali palmu víťazstva kozmopolitnému Van der Bellenovi na základe údajného náskoku len čosi vyše tridsať tisíc hlasov (2 251 517 v prospech Van der Bellena verzus 2 220 654 v prospech Hofera.)
V podalpskej republike vypukol v dôsledku takéhoto čachrovania škandál. Médiá hlavného prúdu sa pokúšali otupiť ostrie hnevu preladením hlavného naratívu na kuriozity a absurdnosti. Denník Kronen Zeitung rozveselil napríklad 24. mája 2016 čitateľov historkami o mŕtvych dušiach a iných klasických nešvároch v článku s titulkom 146,9 Prozent Wahlbeteiligung in Waidhofen/Ybbs (146,9-percentná účasť vo volebnom obvode Waidhofen an der Ybbs).
Slobodná strana Rakúska FPÖ (Die Freiheitliche Partei Österreichs) napadla právoplatnosť konečného súčtu na Ústavnom súde. Právnici Slobodných vypracovali sťažnosť v rozsahu 152 strán. Obsahovala množstvo argumentov na podporu predmetného tvrdenia, že sa s výsledkami manipulovalo v neprospech Norberta Hofera. Rakúska justícia preto konala všetko, čo bolo v jej silách, aby prostredníctvom mediálnej mienkotvorby utíšila rozhorčenie pripustením výskytu nezrovnalostí technického rázu. Medzi priznané patrilo otváranie obálok pred stanoveným termínom, nedostatočné personálne obsadenie sčítacích komisií, predčasné publikovanie výsledkov online atď. Ministerstvo vnútra tak zrelativizovalo rozsah škandálu na zlyhania, ktoré bolo potom milostivo ochotné napraviť usporiadaním opakovaného hlasovania.
Stanovený októbrový termín ale nehral do karát eurohujerskému Van der Bellenovi. Jeho bábkovodičom sa javil ako priskorý z obáv, že dovtedy by pravdepodobne ešte neodznela vlna rozhorčenia nad nehoráznym manipulovaním s výsledkami. V povolebných prieskumoch verejnej mienky Norbert Hofer zreteľne viedol. Masmediálna kampaň proti nemu nezaberala. Stal sa svojím spôsobom ľudovým tribúnom, ktorý odmieta poklonkovať eurokomisariátu a veľkokapitálu. Rakúske Ministerstvo vnútra preto hľadalo ako-tak stráviteľné opodstatnenie pre odklad konania druhého kola prezidentských volieb v nádeji na zmenu postojov váhajúcich voličov po novembrových amerických prezidentských voľbách 2016. Globalistickí politickí technológovia v nich protežovali niekdajšiu prvú dámu (1993 – 2001) a bývalú šéfku americkej diplomacie (2009 – 2013) Hillary Clintonovú. Od jej príchodu do Bieleho domu si sľubovali, že odradí konformistické stredné vrstvy v Rakúsku a iných štátoch EÚ od prejavov sympatií k protiglobalistickej opozícii. Ministerstvo využilo na odsun termínu volieb až na december 2016 kauzu, ktorú média nafúkli na škandál, pomenovaný v nemecko-anglickom novotvare Klebergate. Ako tomu porozumieť? Kleber je po slovensky lepidlo, takže vina za tzv. nezrovnalosti sa pripísala nekvalitnému lepidlu na obálkach pre korešpondenčné hlasovacie lístky. Celý tento pofidérny argument povahy druhotriedneho rázu technického nedostatku stačil na to, aby sa posunutý termín opakovaného 2. kola volieb hlasovania (v nemčine dostal krkolomný názov Bundespräsidentenstichwahlverschiebung) odložil zo začiatku októbra na 4. december.
Kúzlom nechceného vyšiel ale z prezidentského zápolenia za Veľkou mlákou 8. novembra 2016 úspešne Donald Trump, a nie favoritka globalistov a ich poskokov v Bruseli a vo Viedni Hillary Clintonová. „Víťazstvo Trumpa nahráva Hoferovi“, vzlykali úpenlivo probruselskí rakúski presstitúti. Nemýlili sa. V polovici novembra 2016 viedol Hofer v prieskumoch verejnej mienky nad Van der Bellenom v pomere 52 : 48.
AUTOR: Patrik Sloboda
