Sudán, najväčšia africká krajina, bývalá britská kolónia, má viac pyramíd ako Egypt, s ktorým hraničí na severe. Dnešný Sudán bol súčasťou ríše Kuš (egyptský názov pre Núbiu), ktorá susedila s Egyptom. Žilo tam vtedy pol milióna obyvateľov. Kráľovstvo Kuš si vďaka svojej izolovanosti a nehostinnej púštnej krajine zachovalo samostatnosť aj v obdobiach, keď sa v okolí striedali ríše a rúcali štáty.
Egypt nemal Kušitov v láske, stáročia Núbiu dobýval a odvádzal jej obyvateľov do zajatia. Núbia Egyptu slúžila ako zásobáreň zlata, slonoviny a dobytka. Svedčí o tom aj chrám Ramzesa II. v Abú Simbel, na hraniciach s Núbiou, ktorý zobrazuje Kušitov ako spútaných zajatcov a Ramzesa II., ako ich trestá. Kušská civilizácia prevzala mnoho z Egypta, ale išla vlastnou cestou rozvoja. Kušiti si priniesli z Egypta kultúru, náboženstvo aj znalosti stavania pyramíd. Mali pritom aj zvláštnu výsadu – prevážať sochu Izis zo svätyne na ostrove Filé až do Núbie. Ešte počas 18. dynastie, za vlády Tutanchamóna, vzdávali núbijskí králi egyptským faraónom hold. Neskôr už slabí egyptskí faraóni 22. dynastie povolili Kušu nezávislosť. Ostali im aj egyptskí bohovia. Anubis, Hor, Izis aj Osiris zdobia 3000-ročné núbijské reliéfy. Najsilnejšie postavenie mal boh Amon, dokonca silnejšie ako v samotnom Egypte. Kušiti začali čoskoro postupovať na sever proti Egyptu, dobyli Téby a Memfis a založili 25. dynastiu, ktorá vládla celému Egyptu a Sudánu a ovládali Strednú Áziu a Severnú Indiu. V roku 24 p. n. l. dobyli ostrovy Filé (Philae) a Elefantina a odniesli odtiaľ bronzovú sochu rímskeho cisára Augusta. Rimania sa im za to odplatili zničením mesta Napata, strediska kultu boha Amona, pričom si odniesli aj ukoristenú Augustovu sochu. Kráľovná Amanirenas viedla proti Rimanom tri roky vojnu. Cisár Augustus s ňou nakoniec v roku 22 p. n. l. podpísal prímerie, kvôli ukončeniu potyčiek s Rímom, ktorý od 1. storočia p. n. l. ovládal Egypt. V rokoch 656 – 295 p. n. l. bolo hlavným mestom Napata a v rokoch 295 p. n. l. – 350 n. l. ním bolo Meroe. Starobylé hlavné mesto núbijskej ríše Kuš, Meroe, leží na sútoku Modrého a Bieleho Nílu s riekou Atbara. Archeológovia vykopali z piesku Chrám Slnka a preskúmali už dávno vykradnuté pyramídy kušských panovníkov vládnucich od roku 1200 p. n. l. do roku 200 n. l. a objavili podzemné chodby vedúce k hrobkám kráľovien. V Meroe bolo pochovaných viac ako 40 kráľov a kráľovien, v minulosti tu bolo až 200 pyramíd. Podľa názvu mesta sa volá aj najstarší jazyk subsaharskej Afriky – merojčina. Počet pyramíd v Sudáne sa pohybuje okolo 250, majú výšku od 6 do 30 metrov a sú postavené z blokov pieskovca. Majú menšiu základňu, boli pestro sfarbené s hladkými stenami, ale ich účel bol odlišný od tých egyptských. Niektoré majú už len základy, mnohým chýba vrchol, z ďalších ostala len hŕba kamenia, iba niektoré z nich sú zrekonštruované. Pochovávalo sa pod pyramídu do pohrebných komôr. Tieto pyramídy sú menšie (s uhlom 70 – 80 stupňov, kým egyptské majú 45 – 51 stpňov) ako tie mexické a na rozdiel od nich aj naozaj slúžili ako hrobky. Samoľúba predstava egyptských pyramíd ako hrobiek, sa dá udržať iba ignorovaním dôkazov, tvrdí Herbie Brennan v knihe Tajné dějiny starého Egypta. Ich vek sa pohybuje od 2300 do 2700 rokov.
V Núbii boli medzi prvými hrobky kráľa Kaštua a jeho syna Pianchiho („Čierny faraón“), ktorí založili v Egypte 25. dynastiu. Pianchiho pyramída blízko mesta Napata mala základňu 12 x 12 metrov. Do pyramíd sa dostať nedá, len do vstupných komôr. Napríklad pod pyramídou faraóna Nastasena sú tri komory, kde stále prebieha výskum, ktorý komplikuje stúpajúca voda. Na druhej strane podzemná voda zabránila vykradnutiu pyramídy, lebo inde väčšina pokladov navždy zmizla. Mnoho z pyramíd bolo zničených v blízkosti mesta Meroe, keď ich v roku 1834 objavil hľadač pokladov Talian Giuseppe Ferlini. Vrcholy až štyridsiatich pyramíd zničil výbušninami pri hľadaní zlata.
AUTOR: Vladimír Líška
