Začiatkom nového roka zaplnila všetky médiá správa, že Heger rokuje o novej 76-tke. Potvrdil tak to, čo povedal Šeliga v Slovenskom rozhlase, že 76-tka je na spadnutie. Paradoxne však na tieto „šumy“ zareagoval jeho spolubesedník Boris Kollár, keď povedal, že on o ničom nevie. Komu sa dá veriť?
Je naozaj veľmi ťažké vybrať si medzi Hegerom a Kollárom. Realita je pravdepodobne taká, že je tu zrejme zadanie od prezidentky. Tá očakáva v prvom polroku predčasné voľby.
Heger zjavne nepochopil nič, myslí si, že dokáže „odignorovať“ prezidentkino zadanie a získať tak čas na budovanie novej väčšiny. Nakoniec sa slovná prestrelka počas rozhlasovej relácie skončila s tým, že Šeliga „vraj“ hovoril s Kollárom a ten mu „vraj“ povedal, že súhlasí s podpismi 76 podporovateľov vlády, ale len v prípade dohody na predčasných voľbách. Otázka znie, či má takéto riešenie perspektívu. Perspektívu by to možno malo, keby Igor Matovič odišiel z parlamentu, vzdal sa mandátu a skončil. Nič také sa nedeje. Je stále v parlamente a pravdepodobne má vplyv na 37 poslancov. Okrem tej Budajovej jedenástky, teda možno 36.
Naopak, zdá sa, že špekulácie okolo novej 76-tky dostávajú jasné kontúry. Desiateho januára sedel klub OĽANO, ktorý poodhalil, aký je Hegerov scenár. Posolstvo klubu je jednoznačné. Ak sa Eduardovi Hegerovi, Jaroslavovi Naďovi a Jánovi Budajovi podarí „upiecť“ 76-tka, tak táto utešená trojica opustí OĽANO a pokúsi sa pridať k Dzurindovmu projektu. Scenár Hegerovej skupinky je pritom tento: ak sa podarí vytvoriť nová 76-tka z OĽANO, Budajovej jedenástky, nezaradeného torza ZA ĽUDÍ, strany SME RODINA a časti strany SaS, hlavne tej, ktorá prišla zo ZA ĽUDÍ, teda Marcinková, Ledecký či Hattas, tak Hegerova skupinka ráta s tým, že dovládne až do februára 2024. Získa tak čas na budovanie novej proatlantickej, proukrajinskej pravicovej a v podstate umiernene liberálnej strany. Heger, Naď a ešte možno zopár poslancov OĽANO sa potom spojí s Dzurindovým projektom. Ten ako hlavná ikona Gorily, disponuje ešte stranou SPOLU na čele s Miroslavom Kollárom, určite sa tam pridá aj Šeliga, Žitňanská, Budajova jedenástka, Martin Klus. V stave najhlbšej núdze by možno prijali aj Remišovú, aj keď len preto, že tá ešte dostane zaujímavú finančnú tranžu za voľby v roku 2020.
Takéto panoptikum na čele s Hegerom by podľa ich predstáv malo mať politický výtlak päť plus, teda zaručený povolebný vstup do parlamentu. Čím má však tento projekt z Matovičovho hľadiska navrch, je to, že tento subjekt by erodoval jeho úhlavného nepriateľa stranu SaS a citeľne by oslaboval aj Progresívne Slovensko. Sám Matovič by transformoval OĽANO na konzervatívno-sociálne hnutie, kde by naplno rozvinul svoje kultúrne vojny. Takto vyzerá plán a ide len o to, či sa nakoniec 76 poslancov nájde a poskladá a či dovládnu do konca volebného obdobia. Všetci sa totiž spoliehajú na to, že ak Heger príde pred prezidentku so 76 podpismi poslancov, ktorí podporujú vládu, ona zmení svoj postoj a nebude trvať na predčasných voľbách.
Podľa nedovzdelanca Šeligu je povinnosťou prezidentky vymenovať vládu, ak sa nájde 76 hlasov, nech si o nej myslí čokoľvek. Čo je absolútna hlúposť. Samozrejme, ak by prezidentka ignorovala tých 76 hlasov, išla by proti duchu ústavy, ale nie proti litere. Podobné konanie Ústavný súd nikdy nerozporoval ani v Česku a tam máme jasný precedens, keď sa po páde Nečasovej vlády utvorila 101-tka, čo je väčšina v poslaneckej snemovni. Nová 101-tka by vedela podporiť prípadnú vládu Němcovej. Prezident však povedal, že po takom strašnom škandále, ako bola Nečasova kauza (kauza Nagyová), nemieni dávať tejto garnitúre ďalšiu šancu a vymenoval Rusnokovu vládu. Táto vláda nikdy nedostala dôveru. Celé to bolo, samozrejme, problematické, ale prezident to ustál a obhájil si to. V ďalšom volebnom období nebola podaná žiadna ústavná žaloba.
AUTOR: Roman Michelko
