Aký je globálny kontext existencie Európy a Slovenska a ako môžeme v daných podmienkach byť úspešní?
Mocnejší určuje pravidlá hry – tak je to medzi bitkármi na ulici, tak je to medzi súperiacimi rodmi, kmeňmi či národmi, a tak je to aj v celoplanetárnom meradle. Ak by sme sa na našu planétu dívali z vesmírnej diaľky, videli by sme, že sa nad ňou nevznáša žiadna ruka objektívnosti, ktorá by na Zemi udržiavala spravodlivosť a právo. Ak si odmyslíme božské či prírodné vplyvy, ktoré určujú vývoj ľudského spoločenstva, dospejeme k základnému poznaniu, že na planéte Zem je právom a zákonom to, čo za právo a zákon ustanovili veľmoci, ktoré sú aktuálne pri moci, nikto iný.
Niekto môže namietnuť, že predsa existujú nejaké všeobecne platné humanistické ideály, existuje deklarácia ľudských práv, existujú medzinárodné inštitúcie a medzinárodné právo… no áno. Lenže to všetko je len také mocné, aká mocná je sila, ktorá je schopná vynútiť uplatňovanie týchto zásad a princípov – a v rámci ľudského spoločenstva niet väčšej sily, než je sila prevládajúcej veľmoci.
S tým súvisí aj otázka objektívnej spravodlivosti a univerzálnej platnosti toho, čo nazývame zákon a právo. Kto chce tvrdiť, že dokonalý a univerzálne platný ideál je to, čo dnešný „demokratický Západ“ a ním ovládané globálne inštitúcie považujú za právo a spravodlivosť, ten by sa mal zamyslieť nad skutočnosťou, že toto isté tvrdila vládnuca moc vždy v priebehu celých dejín.
Pax Americana: snaha o absolútnu svetovládnu moc
Uvedená otázka zákonite bude tým častejšie na programe dňa, čím viac sa dnešný, ešte stále čiastočne jednopolárny svet dominancie západného hegemóna bude meniť na čosi iné – napríklad na multipolárny svet s viacerými veľmocenskými centrami. Ktovie, čo prinesie blízka budúcnosť, ale zatiaľ stále na planéte dominuje ideologická, ekonomická, vojenská, politická sila Západu, keď hlavnou ideovou líniou je liberalistický neokoloniálny svetonázor, hlavnou ekonomickou silou je globálny kartel stále prevažne Západom kontrolovaných korporácií, Spojené štáty vojensky kontrolujú všetky moria, všetky dôležité prieplavy, všetky oblasti planéty s výnimkou kľúčových odbojných centier ako Rusko a Čína. A napokon, globálne inštitúcie ovládané Západom označujú za právo a spravodlivosť to, čo za právo a spravodlivosť potrebuje vyhlásiť Západ. Najnovším pekným príkladom toho, ako Západ všetkými možnými spôsobmi ovplyvňuje globálnu verejnú mienku, je absolútne spolitizované nedávne udeľovanie Nobelovej ceny za mier, keď jej nositeľmi sa stali výlučne extrémne protirusky orientovaní ľudia. Podobne jednostranné to je vo všetkých oblastiach života.
Ríša svetovládneho Západu sa nijako nevzdala svojho cieľa zavŕšiť svoju historickú úlohu absolútnou svetovou dominanciou, porazením a ovládnutím všetkých konkurentov. O tom je geopolitický zápas medzi ňou a alternatívnymi mocenskými centrami ako Rusko alebo Čína, ale aj ďalšími krajinami, a všetky tie vojny, farebné revolúcie a iné nespočetné spôsoby zasahovania do vnútorných záležitostí štátov na celom svete.
Wolfowitz, Monroe…
Kto by o tejto skutočnosti chcel polemizovať, mal by sa pozrieť bližšie na samotné piliere zahraničnej politiky USA, ktoré o tom hovoria celkom otvorene. Jedna z kľúčových strategických doktrín USA, tzv. Wolfowitzova doktrína, vo svojej pôvodnej verzii napríklad tvrdí: „Naším prvým cieľom je zabrániť znovuobjaveniu nového súpera, či už na území bývalého Sovietskeho zväzu, alebo inde, ktorý by predstavoval podobnú hrozbu ako predtým Sovietsky zväz. Toto je dominantná úvaha, ktorá je základom novej regionálnej obrannej stratégie, a vyžaduje, aby sme sa snažili zabrániť tomu, aby akákoľvek nepriateľská moc ovládla región, ktorého zdroje by pod konsolidovanou kontrolou stačili na vytvorenie globálnej moci.“
AUTOR: Peter Pivovarník
