Hospodárske vojny, ktoré Spojené štáty so svojimi vazalmi rozpútali proti Ruskej federácii a Čínskej ľudovej republike, paralyzujú zabehaný chod svetového obchodu. Amerikanocentrický Západ tým fragmentuje celú svetovú ekonomiku, pretože rúca systém, ktorý sám zviedol. Plnou ostrakizáciou Ruska a čiastočnou Číny búra posvätný chrám globalizácie, ktorý sám postavil. Je vôbec možná medzinárodná hospodárska spolupráca v prostredí priamej konfrontácie superveľmocí? K tej sa zrejme schyľuje a prominentné diskusné obchodné platformy, akou je aj Svetové hospodárske fórum, hľadajú odpovede na otázku, ako udržiavať hospodárske väzby v podmienkach roztrieštenosti.
Formovanie verejnej mienky
Organizátori výročného zasadania Svetového ekonomického fóra, ktoré prebiehalo v dňoch 16. až 20. januára vo švajčiarskom Davose s témou Spolupráca v roztrieštenom svete (Cooperation in a Fragmented World), vopred načrtli cestu k náprave. Z poverenia Klausa Schwaba, 85-ročného zakladateľa a vari aj doživotného šéfa davoského megapodujatia, predložili starý známy recept na liek, ktorý neuzdravuje, ale ubíja: „public-private cooperation“ (spoluprácu verejného a súkromného sektora). Druhý z oboch partnerov totiž z deštrukcie nehorázne profituje na úkor prvého.
Aj profesor Schwab je však príliš malým pánom na to, aby mohol ignorovať želania zaoceánskeho Veľkého brata. Ten potreboval navodiť v Davose vyhrotenú atmosféru studenovojnového napätia, aby bolo Rusko verbálne bičované počas každého z piatich dní Schwabovho cirkusu. Ekonomika musela byť podriadená na vystúpeniach a v diskusiách, ktoré mali mať mediálne pokrytie, militantnej protiruskej geopolitike.
O náplni rozhovorov za zatvorenými dverami sa dostávalo von pramálo hodnoverných informácií, najmä keď preberali scenáre na vytrieskanie ziskov pri porciovaní medveďa. Rozumie sa, že ruského, čo nebude ľahké, keďže sa ukazuje, že z rán, zasadzovaných mu obchodnými sankciami, ktovieako nekrváca.
Jednako Svetové ekonomické fórum (World Economic Forum − WEF) by sa nemohlo nazývať ekonomické, keby neposkytlo účastníkom štatistické podklady, ktoré im dodávajú každoročne hlavní ekonómovia WEF. Tohtoročná brožúra s tradičným titulom Chief Economists Outlook je vo formáte pdf 31-stranovou prognózou vývoja svetovej ekonomiky na rok 2023.
Nesie sa v pochmúrnom duchu, ktorý z nej presakuje už pri čítaní prvých slov úvodnej vety 1. kapitoly: „The outlook for the global economy is gloomy“. (Vyhliadky svetovej ekonomiky sú pochmúrne.) V nasledujúcej vete označuje očakávaný rast za „naďalej anemický“ a riziká globálnej recesie za vysoké.
K týmto východiskám neprichádza ani tak na základe údajov poskytovaných štatistickými úradmi členských krajín OSN alebo OECD, ako zhrnutiami odhadov profesionálnych ekonómov v anketách organizovaných Strediskom WEF pre novú ekonomiku a spoločnosť (World Economic Forum’s Centre for the New Economy and Society). Pojem „nová ekonomika a spoločnosť“ v pomenovaní tohto telesa v službách WEF obsahuje orwellovské sociálno-žinierske prvky. Trendy, na ktoré autori poukazujú, sú určené na indoktrináciu verejnosti a politických bábok stojacich na čele prozápadných štátov. Tabuľky a štatistiky z brožúry každopádne ilustrujú, ako hlboko je angloamerický nadnárodný kapitál, ktorý financuje zbrojenie a technokratický absolutizmus, pripravený nechať padnúť Európu.
Najmarkantnejšie to prezrádza tabuľka. Opytovaní ekonómovia v nej odpovedali na anketovú otázku, aký hospodársky rast očakávajú tento rok v rozličných oblastiach sveta. V 5-stupňovej škále mali rozhodovať medzi veľmi slabým (v zmysle veľmi nízkym) rastom cez slabý, mierny, silný až po veľmi silný (v zmysle veľmi vysoký) rast. Žiaden z respondentov neočakával, že hospodársky rast Európy bude veľmi vysoký, prípadne vysoký alebo aspoň mierny. Až 68 % respondentov očakáva, že rast ekonomiky starého kontinentu (v podstate európskeho hospodárskeho priestoru, v ktorom nefiguruje Rusko, Bielorusko ani Ukrajina) bude veľmi nízky. Zvyšných 32 % opýtaných tipuje, že bude nízky.
Porovnajme to s USA: len 9 % respondentov sa domnieva, že rast ekonomiky USA bude veľmi nízky a 82 % opýtaných odhaduje, že bude nízky. Iba 9 % respondentov ho vidí ako mierny. Nik neočakáva, že bude vysoký alebo veľmi vysoký. Takéto výsledky môžu prekvapiť tichú väčšinu Európanov, ktorá považuje atlantického hegemóna za hlavného strojcu a profitéra z rozdúchavania vojny na ich kontinente. Toto žonglovanie s číslami podáva obraz o tom, ako šikovne dokážu politické technológie bagatelizovať pomocou „cinknutých“ štatistík čo i len náznaky viny strýčka Sama na zbedačovaní Európy.
Pobúrenie Európanov je vzhľadom na tieto prognózy WEF odvedené úplne inam. Ak sú zvedaví, ktorú časť sveta čaká napriek očakávaným (pred)vojnovým mizériám v Európe najvyšší rast, dobre platení odborníci z Davosu im nachystali riadne prekvapenie. Z najvýraznejšieho rastu sa vraj nebude tešiť Čína ani Južná Ázia s dominantnou Indiou, ale Blízky východ a Severná Afrika. 55 % respondentov očakáva, že rast ekonomiky bude vysoký a 15 %, že bude veľmi vysoký. Rusofóbna Európa bude nakupovať tamojšiu ropu za premrštené ceny po tom, čo sa odstrihla, i keď nie z vlastného popudu, od ruských zdrojov.
AUTOR: Patrik Sloboda
