Vnucovaná digitalizácia nášho každodenného života má popri nesporných výhodách i svoje tienisté a temné stránky. Radových občanov, ktorým boli dosiaľ informačné technológie ľahostajné, začína znepokojovať napríklad zraniteľnosť bankových účtov, najmä ak sa nechali zlákať k plnému prechodu z hotovostných platieb na bezhotovostné. Domáhanie sa nápravy býva zdĺhavé, byrokraticky ťažkopádne a nie vždy úspešné. Správcovia kyberpriestoru, ktorý nás do seba vťahuje, by mohli zatrhnúť praktické prejavy kybernetickej zločinnosti už v zárodku, keby chceli. Zjavne však nechcú. Hra na mačku a myš im totiž umožňuje zahusťovať oplotenie digitálneho „koncentráku“ pod zámienkou, že obete kybernetickej zločinnosti po sprísňovaní bezpečnostných opatrení nástojčivo volajú.
Veľká simulácia
S miernym zveličením by sme mohli povedať, že kyberpriestor sa stáva novou dimenziou našich životov. Nadobúda formu reality, presúvanej z fyzickej do virtuálnej sféry, na ktorú si vraj musíme zvykať. Tvrdí to s bohorovnou istotou politická, hospodárska a spoločenskovýchovná vrchnosť. Podsúva všetkým, ktorí sa tzv. novému normálu podvoľujú, že digitalizáciou sa pred nami otvára nekonečný priestor na podnikanie, prácu, poznávanie i zábavu. Máme si byť však zároveň vedomí, že poskytuje nebývalý rozsah príležitostí všetkým, ktorí sa v ňom chcú sebarealizovať vrátane hackerov a kyberaktivistov, ba aj kyberteroristov. Rizikám, ktoré z toho vyplývajú, sa údajne dá a má predchádzať zdokonaľovaním bezpečnostných mechanizmov. Tie sa stávajú v podmienkach privatizácie všetkých sektorov mašinérie štátu predmetom podnikania. Ako také musia generovať zisky, hoci aj stimulovaním dopytu cestou vyvolávania chaosu, kríz a dysfunkčnosti existujúceho stavu.
V kyberpriestore, ponechávanom z takýchto dôvodov napospas riadenému zmätku, sa čiernobiele vnímanie protipólu kybernetickej zločinnosti a kybernetickej bezpečnosti stáva nástrojom sociálneho inžinierstva. Mrkvou zavesenou na tyči pred oslom zapriahnutým do voza s nákladom je v tomto prípade túžba nás všetkých v dobách neistoty po istote a spoľahlivosti. Trasa vozíka s nákladom našej vyľakanosti a obáv do zdanlivo bezpečného košiara digitálnej totality tak vedie cez prijímanie vopred vypracovaných východísk pre zinscenované hrozby a konflikty.
Simulované i skutočné potieranie kybernetickej zločinnosti sa odohráva v 21. storočí v prostredí právneho i mravno-etického zaostávania teórie za praxou. Scenáristi zlyhávania a rozvratu môžu ponechávať formu a náplň netrestanej kriminality v kyberpriestore prebiehať tak, aby nemohúcnosťou polície zvýrazňovali slabiny existujúceho pomeru medzi ponechávaným rozsahom občianskych slobôd a zavedenými zákonnými obmedzeniami. Bolo by naivné domnievať sa v roku 2023, že novodobé panstvo, ktoré zavádza kybernetický civilizačný poriadok, je ochotné ponechať miliardovým masám takzvaného plebsu všetok potrebný čas na to, aby sa prispôsobil nastupujúcemu digitálnemu despotizmu.
Covidový experiment v réžii biofarmaceutických a bioinžinierskych kartelov s drezúrou takmer celej populácie planéty v rokoch 2020 až 2022 poskytol cenné poučenie jeho obetiam i strojcom. Počas jeho trvania sa nesmierne obohatil oligopol GAMAM. Tvorí ho pätica obrov na poli informačných technológií pozostávajúca z korporácií Google, Amazon, Meta, Apple a Microsoft. Svet bol odkázaný na využívanie ich služieb viac než kedykoľvek predtým. Stali sa dravými šťukami v kyberpriestore a v dôsledku tempa, akým požierajú alebo odháňajú menšie ryby, začali prenikať do revírov dvoch domén, ktoré tradične stáli na vyšších priečkach mocenskej pyramídy: finančníctva a vojensko-priemyselného komplexu.
Trestná činnosť v kyberpriestore, nad ktorou oligopol GAMAM priviera oči, je v súčasnosti natoľko komplexná a vynachádzavá, že nadnárodní tvorcovia peňazí sú nútení prenechávať mu (a jeho partnerom z branže informačných technológií) iniciatívu v tieňovej hre na mačku a myš. Pripravovaná transformácia dolárového, eurového, rubľového, rupiového a jüanového menového systému a ďalších na digitálnu menu, vydávanú centrálnymi bankami CBDC (Central Bank Digital Currency), sa marketingovo obaľuje do sľubov, že uľahčí potieranie kybernetickej zločinnosti. Uľahčiť, samozrejme, neznamená eliminovať ju úplne, pretože tým by sa tieňová hra na mačku a myš musela skončiť. Kyberkriminalite preto vôbec nezvoní umieračik a bude môcť systému naďalej slúžiť ako zámienka pre uťahovanie skrutiek a technokratické odľudšťovanie životov radových občanov.
Informačno-technologické mocenské zoskupenie sústredené okolo amerického oligopolu GAMAM však nemá ešte úplne na ružiach ustlané. Odmietajú sa mu poslušne podriaďovať vojensko-priemyselné komplexy prakticky všetkých mocností vrátane USA. Veď Pentagón, respektíve jeho výskumná odnož ARPA (Advan- ced Research Projects Agency) skoncipovala ARPANET, predchodcu civilného internetu ako decentralizovanú sieť schopnú ostať v prevádzke i po vyradení niektorých častí sústavy.
Kybernetické vojny
Nezakryté obnovenie studenej vojny po kyjevskom prevrate vo februári 2014 a jej zlovestné rozširovanie do plného spektra konfliktu medzi Ruskom a NATO sa dnes odráža aj na podobách kybernetickej zločinnosti. Jej zameranie sa prudko otáča k vedeniu kybernetickej vojny proti nepriateľským štátom a ich organizáciám, korporáciám, inštitúciám, združeniam a vedúcim predstaviteľom. Kybernetické vojny donedávna prebiehali v plnej intenzite predovšetkým medzi Spojenými štátmi a Severnou Kóreou, Kubou, Iránom a Venezuelou. Po spustení ruských vojenských akcií na Ukrajine vo februári 2022 sa tlmená kybernetická vojna s Ruskom a s Čínou roznietila do bezprecedentnej miery.
AUTOR: Patrik Sloboda
