Po niekoľkých rokoch v slovenskom parlamente „v boji za demokraciu a liberalizmus“ ohlásil poslanec Ján Benčík nečakane svoj koniec v politike. Cíti vraj sklamanie a dezilúziu. V rozhovore, ktorý poskytol pre Denník N hovorí, že mal poslúchať svoju manželku a „asi do toho vôbec nemal ísť.“ V najbližších voľbách preto už nebude kandidovať do parlamentu. Svoju extrémne negatívnu úlohu však už zohral a do dejín Slovenska sa zapíše ako najaktívnejší špiceľ a udavač ale aj ako užitočný predkladateľ návrhu uznesenia o Rusku ako štáte podporujúcom terorizmus.
Ako uvádza Denník N Ján Benčík začal na dôchodku na svojom blogu „odhaľovať správanie a názory konšpirátorov, proruských žoldnierov na Ukrajine zo Slovenska, fašistov a iných extrémistov v online prostredí.“
Benčík v rozhovore uviedol, že s prácou v parlamente nie je spokojný, je sklamaný a cíti dezilúziu: „Nemôžem mať dobrý pocit, lebo sa mi zdá, že to celé bolo zbytočné. Asi som do toho vôbec nemal ísť. Mal som poslúchnuť manželku, ktorá ma varovala. Bol som naivný.“
Teraz by bol radšej, keby do politiky nešiel a tvrdí, že ľudia sú z jeho kolegov a z neho sklamaní: „Nič by sa nestalo a pre mňa osobne by to určite bolo pozitívum. Vtedy však bola hraničná situácia, chceli sme odpratať Smer, ktorý krajine škodil. Hovorilo sa, že bude potrebný každý hlas. Dopadlo to, žiaľ, tak, že ľudia sú z nás totálne sklamaní.“
Zaujímavé bolo jeho konštatovanie o dvoch politických stranách, ktoré mu v politickom boji najviac „chýbali“. Ide totiž o dve myšlienkovite absolútne protikladné skupiny: KDH a PS. „Všetko sa začalo rozpadať po tom, čo sa do parlamentu nedostalo KDH ani koalícia Progresívne Slovensko – Spolu. Chýbalo im pár hlasov.“
Čo reálne priniesol Slovensku človek, ktorého zmyslom života sa stalo špicľovanie?
Benčík sa stal vo voľbách v roku 2020 poslancom parlamentu na kandidátke strany Za ľudí. Neskôr sa stal členom poslaneckého klubu SaS.
V poslednom čase sa dostal do povedomia tým, že spolu so skupinou poslancov 13. januára tohto roku predložil do NR SR návrh uznesenia, ktorým mal slovenský parlament vyhlásiť Ruskú federáciu za štát podporujúci terorizmus. Hlavnými iniciátormi tohto návrhu bol práve Benčík a Peter Osuský z poslaneckého klubu SaS.
Minulý rok mu za podporu obrannej zmluvy s USA zazvonila pred bránami bytu rozhorčená skupina, ktorá sa nazvala „občania“. Benčík na nich zavolal políciu. Skupina mu následne oblepila vchod plagátmi, na ktorých Benčíka označila za vlastizradcu, vojnového štváča a udavača.
Benčík neskôr celý priebeh udalosti opísal na svojom facebookovom profile. Začína sa slovami „dezoláti ante portas“, teda „dezoláti pred bránami“.
Benčík navždy zostane v povedomí ako udavač, ktorý sa svojim sliedením na sociálnych sieťach dostal do pozornosti ľudí okolo Andreja Kisku a tí ho ocenili cenou, ktorú vytvorili ako ďalšiu fikciu statočnosti. To, že Ján Benčík svoju životnú rolu využil na špicľovanie je úbohá a opovrhnutia hodná skutočnosť alebo ľudská tragédia, veľmi vážny problém ale nastal v zlomových časoch občianskej vojny na Ukrajine. V tom čase sme ako ZEM&VEK do oblastí bojov vyslali aj nášho redaktora Artura Bekmatova, ktorý odtiaľ prinášal svedectvá a my sme ich publikovali.
Ján Benčík opakovane zverejňoval osobné údaje o tomto novinárovi a ako aj o ďalších občanoch Slovenskej republiky, ktorí chodili na Ukrajinu okrem iného aj ako dobrovoľníci prinášajúci humanitárnu pomoc. Proti týmto ľuďom písal Benčík svoje blogy, ktoré publikoval Denník N a z ktorých preukázateľne čerpala Ukrajinská stránka Mirotvorec. Obrovský problém ale je, že činnosť tejto ukrajinskej zločineckej stránky odsúdili významné medzinárodné organizácie ako je OBSE, veľvyslanci krajín G7 na Ukrajine, Reportéri bez hraníc, Medzinárodná federácia novinárov a podobne.
Benčík teda zverejňoval osobné údaje o slovenských občanoch a jeho činnosť spočívala v tom, že vedome spolupracoval so stránkou Mirotvorec. Táto stránka čerpala údaje z jeho blogov v Denníku N a Ján Benčík zas používal zdroje z tejto stránky, ktorú však nikde nemenoval ale zahaľoval jej identitu do pojmov ako „ukrajinské orgány“, či „ukrajinská strana“ a podobne, čím zámerne a vedome zatajoval fakt, že spolupracuje so zločincami, ktorých odsúdili významné organizácie z celého sveta.
Benčík sa vôbec nerozpakoval uvádzať osobné údaje našich občanov vrátane žien, ktorí tam pôsobili aj ako novinári alebo dobrovoľníci a konal tak vedome, pretože vedel, že táto organizácia predstavuje nebezpečenstvo ohrozenia životov.
Benčík si nezaslúži len obrovské opovrhnutie ale aj patričné a spravodlivé súdenie. V dnešnej spoločnosti, keď sa prizeráme tomu, že jeho vtedajší právny zástupca Lipšic je ako človek vo výkone trestu špeciálnym prokurátorom a Benčík poslancom vypovedá veľmi veľa o stave našej spoločnosti.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
1.) Karol Sudor – Ján Benčík v politike končí: Mal som poslúchnuť manželku, ktorá ma varovala, bol som naivný, Denník N, 07.03.2023
2.) KATARÍNA ÁCS: Poslanec Ján Benčík končí v politike, tvnoviny.sk, 07.03.2023
3.) Eduard Starkbauer – Ľudia, čo označili Jána Benčíka za vojnového štváča, vlastizradcu a udavača, sa mu chceli dostať do bytu. Zavolal na nich políciu, Refresher, 19.02.2022
4.) Tibor Eliot Rostas – Benčík a Lipšic si zaslúžia exemplárnu príučku, Zem&Vek, 02.12.2021
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.