Milióny turistov každoročne prúdia na Kanárske ostrovy, no len časť z nich tuší, že na viacerých miestach Tenerife sa nachádzajú záhadné stupňovité stavby. Niektorí výskumníci tvrdia, že sú dielom roľníkov, iní poukazujú na to, že pozemok patril slobodomurárovi, a tí majú záľubu v oslavách slnovratu. Pravdepodobne však ide o predkolumbovské výtvory.
Podľa správy Plínia staršieho boli Kanárske ostrovy neobývané až do čias Feničana Hanna Moreplavca (asi 600 rokov pred naším letopočtom), nachádzali sa na nich však ruiny veľkých budov. Pôvod Guančov, obyvateľov ostrova objavených španielskymi dobyvateľmi v 14. storočí, tiež nie je celkom jasný. Živili sa najmä chovom oviec a kôz, čiastočne poľnohospodárstvom a uctievali vlastných bohov. Používali obsidiánové nástroje a obývali jaskyne v stuhnutých lávových príkrovoch. Ovládali mumifikáciu a trepanáciu. Podľa kostrových pozostatkov patrili k europoidnej rase a z ich svetlej kože a vlasov možno usudzovať, že ich predkami boli Berberi z Maroka. To potvrdzujú aj genetické štúdie, podľa ktorých prvé osídlenie Kanárskych ostrovov nastalo niekedy v 1. tisícročí pred naším letopočtom a Guančovia boli príbuzní severoafrickým Berberom. Majú však niektoré špecifické genetické znaky, ktoré severoafrickí Berberi nemajú. Cesta na Kanárské ostrovy z najbližšieho pobrežia v južnom Maroku je pre morské prúdy náročná, z Európy a Stredozemného mora je ľahšia. Gény Guančov tvoria asi 2/3 genofondu súčasných obyvateľov Kanárskych ostrovov a ženské línie majú väčší podiel než mužské, čo naznačuje, že počet guančských mužov zredukovala vojna a Španieli si vzali guančské ženy. Jazyk Guančov nahradila španielčina, no prvky ich kultúry ako pískaný/hvízdaný jazyk silbo prežili dodnes.
HEYERDAHLOVA TEÓRIA
„Thor Heyerdahl a jeho stúpenci pripisovali Guančom stavbu stupňovitých pyramíd v Güímare, ale výsledky archeologických výskumov medzi rokmi 1991 a 1998 tieto domnienky vyvrátili – zistilo sa, že pyramídy postavili najskôr v priebehu 19. storočia. Pravdepodobne ich využívali na poľnohospodárske účely. Podľa hypotézy Antonia Aparicia Juana a Césara Estebana Lópeza mohol byť za ich astronomickú orientáciu zodpovedný vtedajší majiteľ pozemkov, o ktorom je známe, že sa hlásil k slobodomurárom,“ píšu bohorovne na českej Wikipédii. Uvedení autori v roku 2005 publikovali knihu The Pyramids of Güímar: Myth and Reality, opierajú sa však len o datovanie keramiky a svoje úvahy.
Na severnom okraji mestečka Güímar na východnom pobreží ostrova Tenerife sa dnes nachádza už len šesť pyramíd, zvyšné tri rozobrali. Pôvodne sa verilo, že to boli haldy kameňov, zozbierané roľníkmi pri oraní na okrajoch polí, čo bežne robievali. Kamene však boli usporiadané príliš rovnomerne a obdĺžnikový pôdorys sa nápadne podobá na pyramídy v Mexiku, vytvorené Maymi a Aztékmi. Podobné objekty predtým existovali na mnohých miestach ostrova, ale použili ich ako lacný stavebný materiál.
V roku 1991 nórsky moreplavec Thor Heyerdahl zistil, že pyramídy nemôžu byť náhodnými haldami kameňov. Napríklad kamene v rohoch javia známky opracovania a zem okolo bola pred ich budovaním urovnaná. Netvoria ich kamene z blízkych polí, ale kusy lávy. Navyše za letného slnovratu možno z plošiny najväčšej pyramídy pozorovať dvojitý západ slnka. Slnko zmizne za vysokým vrcholom hory, minie ho, znovu sa objaví a druhýkrát zapadne za ďalšou horou.
Heyerdahl nedokázal určiť vek pyramíd, ani kto ich postavil. No v jaskyni pod jednou z pyramíd žili Guančovia a pred španielskymi výbojmi v 15. storočí bol Güímar sídlom jedného z deviatich kráľov Tenerife. Podľa Heyerdahlovej teórie ostrovy slúžili ako základne pre starovekú moreplavbu medzi Amerikou a Stredozemím. Najrýchlejšia vodná cesta medzi týmito dvomi oblasťami skutočne pretína Kanárske ostrovy. V roku 1970 Heyerdahl doplával na člne Ra II z papyrusu z Maroka na Barbados. V roku 1998 otvorili güímarské pyramídy pre verejnosť ako etnologický park. Dva pavilóny obsahujú výstavy venované Heyerdahlovi s modelmi jeho lodí vrátane reprodukcie Ra II v pôvodnej veľkosti.
MNOŽSTVO ĎALŠÍCH OTÁZOK
Hans-Joachim Ulbrich je od roku 1989 výskumníkom pre Institutum Canarium vo Viedni. V nimi vydávanom časopise Almogaren publikoval v roku 2016 článok Canarian „pyramids“ revisited – are they pre-Hispanic or recent? Túto kľúčovú otázku rozmenil na množstvo podrobnejších. Informuje o objavení nových fotografií kanárskych stupňovitých stavieb na internete a výskyte rurálnej architektúry tohto typu nielen na ostrovoch Tenerife a La Palma, ale aj na Gran Canaria. Pripomína, že dosiaľ sa nenašli pohrebné komory, no ani ich poriadne nehľadali. Stupňovité pyramídy majú dlhú tradíciu v Stredozemí. Ulbrichovi sa nezdá, že by tie kanárske boli len haldami kamenia španielskych roľníkov. Vychádza z vlastných zážitkov priamo v Güímare, keď mu pripadali majestátne. Jasne sa prikláňa k prehispánskemu pôvodu.
Má ohľadne pyramíd množstvo otázok: Prečo majú zvláštne nepravouhlé pôdorysy? Prečo sú na rohoch väčšie kamene? Načo by to robili, ak by išlo o odpad? Prečo by sa roľníci zaoberali architektonickými a umeleckými otázkami, keď ich hlavným úmyslom je získať ornú pôdu a mať dobré žatvy? Mala by nejaká roľnícka rodina dosť síl na vztýčenie deviatich pyramíd a niekoľkých plošín?
AUTOR: Milan Pullmann
