V časopise Nature z 21. júna 1883 bol zverejnený senzačný objav. Pri otvorení uhoľnej bane v Bully-Grenay vo Francúzsku boli v uhlí nájdené ľudské skamenené kostry, jedna mužská, dve ženské a tri detské, spolu s rôznymi nástrojmi. Vek uhlia bol určený na 280 až 350 miliónov rokov. Ešte predtým, v roku 1862, o podobnom objave v Macoupin County v štáte Illinois informoval časopis The Geologist. Ľudské kosti ležali v hĺbke 28 m pod 60 cm vrstvou bridlice, starej 286 až 320 miliónov rokov. Moskovskije novosti č. 24/1983 priniesli správu o odtlačku ľudského chodidla hneď vedľa trojprstej stopy dinosaura v Turkmenistane v hornine starej 150 milión rokov.
Rieka Paluxy River pri Glen Rose v Texase odkryla v roku 1908 množstvo stôp dinosaurov a ľudských stôp. Nálezy sa nachádzali v blízkosti povrchu a nie vo veľkej hĺbke, kde by sme ich očakávali pri vrstve starej 62 až 140 miliónov rokov. Hartwig Hausdorf v knihe Století mystérií a zázraků uvádza, že skamenené odtlačky ľudských chodidiel a dinosaurie stopy sú totálnou katastrofou pre zástancov evolučnej teórie z 19. storočia. Dokonca ide o sekvencie, kde sú odtlačky ľavých a pravých chodidiel v správnom odstupe, úplne identické so stopami dnešného človeka, a to v hornine starej 140 miliónov rokov, akoby sa človek a jašter spoločne prechádzali. Okrem stôp človeka a dinosaurov sa tu vyskytujú aj stopy rôznych cicavcov, podľa oficiálnej dogmy v tomto období druhohôr − mezozoiku (trias, jura, krieda − pred 251 mil. rokov až po 65 mil. rokov) žili len akési malé cicavce, podobné myšiam, z ktorých sa ešte len chystali vyvinúť primáty a človek. Cicavce sa mali rozvinúť až po vymretí týchto veľjašterov. Všetky skameneliny v koryte rieky Paluxy River sú v rovnakých vrstvách, čo logicky naznačuje spolužitie rôznych zvierat, ktoré mali podľa oficiálnej dogmy žiť v rozličných geologických epochách, tento fakt však, samozrejme, narušuje evolučnú teóriu, veď koexistencia ľudí a dinosaurov vylučuje vývoj, tak ako nás to učili v školách.
Keď v roku 1970 vykonával Cecil Dougherty dôkladný výskum, objavil v hornej vrstve 100 stôp dinosaurov a 50 ľudských stôp. Nameral až 54,61 cm dlhú a 20,32 cm širokú „ľudskú“ alebo humanoidnú stopu. Svoje výskumy publikoval v knihe Valley of the Giants. Podobné nálezy pochádzajú aj z Kentucky, z pohoria Cumberland Mountains. Vo vrstve starej 300 miliónov rokov sú stopy dinosaurov a vedľa nich ľudské stopy. Vrstva musela stvrdnúť veľmi rýchlo, inak by stopa erodovala. V roku 1927 sa našli v Nevade vo Fisher Canyon odtlačky topánok v uhoľnej vrstve s vekom odhadnutým na 160 miliónov rokov. Skamenené stopy ľudí boli nájdené aj v roku 1938 v Pensylvánii. O neobvyklom náleze sa písalo aj v novinách Morrisonville 11. júna 1891. V Peru v zátoke Yupanque sú bohaté náleziská dinosaurích kostí, pred 20 rokmi tam bola nájdená skamenená ľudská lebka spojená s kosťami dinosaura. Kamene z Ica v Peru obsahujú kresby dinosaurov s ľuďmi. Jaštery majú na chrbte hroty, aké poznáme z vyobrazení stegosaura, žijúceho v období druhohôr. Skalné kresby s vyobrazením dinosaurov existujú aj u Indiánov Navajo v Arizone. Podľa ich legiend žili ľudia a dinosaury spolu, lebo bohovia stvorili Indiánov a jašterov v rovnakom čase. V minulom storočí sa v starovekých pohrebiskách Indiánov našlo množstvo kameňov zobrazujúcich život ich predkov. Na kameňoch sú kresby slonov, koní, hviezd, chirurgických zákrokov, ale aj rôzne druhy vyhynutých jašterov, ako Iguanodon, Triceratops, Pterosaurus, navyše v úzkej interakcii s ľuďmi. Erich von Däniken tvrdí, že všetkému, čomu veda nerozumie, pripíše miliardy rokov. Klaus Dona a Reinhard Habeck v knihe Zakázaná archeologie píšu o hlinených soškách a podivuhodných hlinených figúrkach dinosaurov z mexického Acambara, ktorých vek je odhadovaný na 4000 rokov. Podľa autorov tu bolo v rokoch 1944 až 1952 nájdených 33 500 figúrok s atribútmi cudzorodej ľudskej rasy, ktorých časť znázorňujú monštrá podobné dinosaurom.
Dr. Rex Gilroy našiel v Austrálii stopy mohutných ľudí pri stopách brontosaura. Pre zaujímavosť, najznámejší svetový jasnovidec Edgar Cayce, tzv. spiaci prorok, tvrdil, že človek na Zemi existuje už milióny rokov, ako sa píše v knihe Tajemství Atlantidy. Veľa jeho výkladov sa týka boja ľudí s veľkými zvieratami, ktoré ich ohrozovali. Prehistorické zvieratá boli podľa neho zničené jednak technickými zbraňami predošlých vyspelých civilizácií, jednak zmenou zemských pólov. V roku 1933 tvrdil, že boli vybraté také prostriedky, aby zmenili životné podmienky, ktoré zvieratá nevyhnutne potrebovali k životu. Bolo to uskutočnené spôsobom, ktorý by sme dnes prirovnali k smrtiacemu lúču. V roku 1998 objavil Alan Dawn kompletnú kostru jaštera, ktorý mal vyhynúť pred 150 miliónmi rokov, kosti trčali zo zeme a takéto nálezy sa objavili po celom svete. V oblasti Kimberley v Austrálii sa nachádza tzv. dinosaurí chodník dlhý 80 km s tisíckami dinosaurích stôp. V Mongolsku, v oblasti tzv. cintorína dinosaurov, sa bežne v púšti nachádzajú kostry pravekých jašterov na povrchu alebo tesne pod povrchom, staré údajne až 70 miliónov rokov. V čínskej provincii Chenan bolo nájdené skamenené dinosaurie vajce. V Kalifornii bolo podrobené laserovému vyšetreniu a zistilo sa v ňom dokonca embryo, čo dokazuje veľmi rýchly proces konzervácie, nie milióny rokov skamenenia. Marián Kapolka, v knihe Všetko bolo inak, pravek sa nekonal, spomína tiež vylovenie celej kostry veľmloka, pri brehoch Sumatry, žijúceho pred 60 miliónmi rokov. Vedecký časopis Science v roku 1994 zverejnil článok o tom, ako získal Scott R. Woodward DNA z kosti z Utahu, starej údajne 80 miliónov rokov. Vedcom z Alabamskej univerzity sa zo 65 miliónov starej kosti triceratopsa podarilo izolovať 130 sekvencií DNA, kosť, napriek miliónom rokov, bola len mierne mineralizovaná.
Britské historické kroniky písali o prítomnosti akéhosi dračieho tvora pri meste Bures, pri Sudbury, v roku 1405. Boli draky a obludy z rozprávok a mýtov celého sveta pozostatky posledných jašterov praveku? Prežili niektoré prehistorické zvieratá do dnešných čias? Paleontológ Edgar Dacque pred sto rokmi tvrdil o súčasnej existencii človeka a dinosaurov, stálo ho to miesto na katedre. Na japonskej poštovej známke z roku 1977 je plesiosaurus, ktorého mŕtve telo bolo vylovené z mora pri Novom Zélande v hĺbke 250 metrov. Telo meralo 10 metrov, vážilo 2 tony a malo štyri rovnako veľké plutvy a hlavu na dlhom krku. Tvor podľa literatúry mal vyhynúť pred 64 miliónmi rokov. O jazere Loch Ness sme písali pred rokom. Lalokoplutvá ryba latiméria, ktorá mala vyhynúť v mezozoiku, bola v roku 1938 odchytená neďaleko Madagaskaru a v roku 1998 pri ostrove Manado Tua v Indonézii, čo odporuje teórii o neustálom vývoji.
AUTOR: Vladimír Líška
