Téma konfliktu na Ukrajine rezonuje v spoločnosti už viac ako rok − pozrime sa na to z pohľadu Organizácie spojených národov (OSN). Dnes OSN apeluje na finančnú zbierku pre Ukrajinu a šéf OSN António Guterres vyhlasuje, že ruská invázia spustila najmasívnejšie porušovanie ľudských práv, aké dnes zažívame. Je tu preto oprávnená otázka: Aké je vlastne opodstatnenie OSN a ako táto organizácia pristupovala k tomuto konfliktu v roku 2014, ktorý do roku 2022 po sebe zanechal približne 15-tisíc obetí?
Už vtedy boli verejne známe výroky Porošenka, ktorý sa netajil tým, ako bude postupovať voči rusko-jazyčnému obyvateľstvu na Donbase, kde deti nebudú môcť chodiť do školy, ale sa budú musieť schovávať v pivniciach. A dnes sú známe vyjadrenia generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý priznáva, že NATO pripravovalo, cvičilo a vyzbrojovalo ukrajinské sily na vojnu od roku 2014 a dodržiavanie Minských dohôd, ku ktorým sa v roku 2015 zaviazalo Rusko aj Ukrajina, nebolo nikdy reálne v pláne, čo potvrdila aj Angela Merkelová, ktorá priznala, že ten čas Západ využil na efektívnejšie vyzbrojenie Ukrajiny. Bolo by však naivné domnievať sa, že Rusko o tom celý čas nevedelo.
Bolo tu takisto Bidenovo vyhlásenie spred mnohých rokov, kde jasne hovorí, ako vytvoriť nepriateľstvo medzi Ruskom a pobaltskými krajinami: začleňte ich do NATO. Prečo teda OSN nedohliadalo na dodržiavanie dohody o nerozširovaní NATO smerom na východ už po rozpade Sovietskeho zväzu? Prečo práve táto organizácia nezohráva úlohu najpodstatnejšieho iniciátora mierových rokovaní namiesto Číny, Bieloruska a ďalších krajín? Aká je teda kľúčová úloha tejto organizácie, keď v dnešných časoch nie je evidentne spôsobilá výrazne zasiahnuť? Jej základným deklarovaným opodstatnením je nedopustiť podobné hrôzy, ako priniesla druhá svetová vojna. Na úlohu a reálnu funkčnosť OSN sa pozerám veľmi skepticky. Hoci vznikla v roku 1945, nijako to nezabránilo skutočnosti, že vo svete sa permanentne odohrávajú vojny. Od druhej svetovej vojny ich vedecký tím na švédskej univerzite v Upsale napočítal 285. Obrovský počet z nich vedú Spojené štáty a NATO. Ako máme veriť užitočnosti a opodstatneniu tejto organizácie, keď sa nepodarilo udržiavať mier a vojnové šialenstvo sa odohráva neustále? Ako má existovať dôvera v spravodlivosť, slobodu a demokraciu, keď sme tu mali hrôzy vo Vietname, v Kórei, Kambodži a po roku 1990 v Afganistane, Iraku, Sýrii, Líbyi, kde všade v pozadí stáli mocenské záujmy USA? Žiaden vinník nebol nikdy potrestaný, namiesto toho sa v Haagu súdia nevinní ľudia. Z tohto pohľadu sa na OSN pozerám ako na pokryteckú organizáciu skrývajúcu svoje poslanie: vytvárať ilúziu o dodržiavaní medzinárodného práva a spolupráce medzi národmi pod centrálnym dohľadom. V roku 1999 bombardovali Spojené štáty bývalú Juhosláviu za prispenia Dzurindovej vlády. Zarážajúce je, že Juhosláviu napadli bez súhlasu BR OSN (vtedy bol v Rusku pri moci ťažký alkoholik Jeľcin pod vplyvom Západu) a aj to na základe falzifikátov o udalostiach v Račaku, kde preukázateľne nespravodlivo obvinili vládu Slobodana Miloševića. A to je ďalšie ťažké zlyhanie OSN… Hotovou katastrofou pre celú planétu bola médiami spustená aj udržiavaná tzv. pandémia koronavírusu, počas ktorej prichádzalo vo svete aj na Slovensku k bezprecedentným obmedzeniam a k porušovaniu ľudských práv. Kde je v tomto prípade Charta OSN? Ako sa podarilo brániť ľudské práva?
Mali sme tu „dolapenie“ Saddáma Husajna, podobne ako v prípade Muammara Kaddáfího to bola akcia na vlastnú päsť spravodajských služieb USA a Veľkej Británie. Svet obleteli videá a fotografie, ako sa s týmito ľuďmi zaobchádzalo, sú tu fotografie, kde sa americkí vojaci fotia s Husajnom oblečeným len v spodnej bielizni. Ako je možné, že najvyšší predstaviteľ jednej krajiny mohol byť popravený ľuďmi v čiernych kuklách na hlave vo väznici v USA? A potom tu máme vyhlásenie Hillary Clintonovej, ktorá sa vysmieva z Kaddáfího smrti: „Prišli sme, videli sme a on zomrel.“
Muammar Kaddáfí mal 23. októbra 2009 mimoriadne pôsobivý, priam historický prejav pred Valným zhromaždením OSN, kde na rozdiel od drvivej väčšiny rečnil bez papiera 140 minút namiesto stanovených 15 minút. Kaddáfí veľmi jasne odhalil, že Bezpečnostná rada OSN a jej päť členov (USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Čína) rozdeľujú svet na dve kategórie − mocných a tých druhých.
AUTOR: Tibor Eliot Rostas
