Korporátnej mediálnej mienkotvorbe sa akosi nedarí zamiesť pod koberec odhalenia legendárneho investigatívneho novinára Seymoura Hersha, že podnet na explózie v septembri 2022 na potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 vyšiel z Bieleho domu. Rusko pohnalo túto kauzu pred Bezpečnostnú radu OSN a nie je vylúčené, že na pretras príde iná − podobná a staršia kauza. Konkrétne detonácia na plynovode Urengoj – Pomary – Užhorod v Sovietskom zväze v júni 1982. Má napínavý priebeh s fascinujúcim pozadím. Stopy totiž viedli do Bieleho domu. Vyplýva to z článku, ktorý uverejnil 27. februára 2004 denník The Washington Post pod titulkom Reagan Approved Plan to Sabotage Soviets (Reagan schválil plán sabotáže sovietov).
Z čoho čerpal The Washington Post
Autor článku David E. Hoffman pod spojením „sabotáž sovietov“ rozumie v prvom rade rozvracanie hospodárstva vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Stojí za to pozastaviť sa hneď na úvod pri tomto renomovanom žurnalistovi, ktorému už ťahá na sedemdesiatku, ale stále je profesionálne činný. Kariéra D. E. Hoffmana totiž znesie porovnanie s hviezdnou publicistickou dráhou Seymoura Hersha. V denníku The Washington Post, zrkadle diania v aparáte federálnej vlády, pôsobí od roku 1982. Dlhé roky bol spravodajcom v Bielom dome a neskôr šéfom redakcie The Washington Post v Jeruzaleme. Po jazykovej príprave na Oxfordskej univerzite viedol šesť rokov (1995 až 2001) redakciu The Washing- ton Post v Moskve. Tak ako Hersh i on je držiteľom Pulitzerovej ceny. Získal ju v roku 2010 v kategórii literatúra faktu za knihu, ktorá stojí práve dnes, v pohnutom roku 2023, za pozorné prečítanie. Nazval ju The Dead Hand (v preklade Mŕtva ruka), čo bol a zrejme neprestal byť systém plne automatizovanej odvetnej jadrovej odpovede Sovietskeho zväzu po prípadnom zničujúcom jadrovom útoku zo strany USA.
Vráťme sa však k obsahu uvedeného Hoffmanovho článku. Autor sa v ňom opiera o poznatky zhrnuté v autobiografii Thomasa C. Reeda, bývalého náčelníka odboru vojenského letectva na ministerstve obrany a neskôr poradcu prezidenta Ronalda Reagana. Reed ju nazval At the Abyss: An Insider’s History of the Cold War (vo voľnom preklade Nad priepasťou: Dejiny studenej vojny očami jej účastníka).
Reed, ktorý bol v roku 1982 osobitným bezpečnostným poradcom prezidenta Reagana, mal prístup k nemalému okruhu tajných informácií. Vo svojej knihe uvádza, že mnohé čerpal aj z odtajnených materiálov CIA o operácii Farewell Dossier. Na Wikipédii má svoju stránku v štyroch jazykoch na adrese https://en.wikipedia.org/wiki/Farewell_Dossier.
Čo všetko tento agent prezradil? Bolo toho neúrekom, a preto si zaslúži bližší pohľad. Francúzsky režisér Christian Carion o ňom v roku 2009 nakrútil psychologickú špionážnu drámu s názvom L’affaire Farewell. Rozobral v nej príbeh plukovníka KGB Vladimíra Vetrova, ktorého sovietska tajná služba vycvičila a v roku 1965 vyslala do Francúzska. Získaval tam so sieťou spolupracovníkov podrobné informácie o vyspelých technológiách, na ktoré sa vzťahovalo americké protisovietske vývozné embargo. Po skončení misie ho Direktorát T (vedecko-technická rozviedka) vyslal s rovnakým poslaním do kanadského Montrealu. Hoci ho centrála zhruba po roku stiahla do Moskvy, zrejme to nebolo za trest, keďže ho umiestnila do analytického oddelenia s poverením vyhodnocovať informácie, tajne zadovažované zo zahraničia. Na jar 1981 poslal cez svoju starú sieť kontaktov v Paríži francúzskej kontrarozviedke DST takú závratnú ponuku, že sa ňou začal zaoberať Elyzejský palác. Sovietska kontrarozviedka DST mapovala menej dôkladne ako francúzsku rozviedku. DST tak dostala povolenie nadviazať s ním cez svojich agentov v Moskve spoluprácu a prijímať od neho tajné dokumenty o priemyslovej špionáži Direktorátu T v západných štátoch. V priebehu roka prezradil mená niekoľkých stovák osôb pôsobiacich pod diplomatickým krytím na veľvyslanectvách a konzulátoch Sovietskeho zväzu.
Napätie zo stresu, v akom žil, ho psychicky vyčerpávalo. Podgurážený alkoholom sa 22. februára 1982 dopustil dopravnej nehody, po ktorej bodol nožom milenku a ubodal na smrť dopravného policajta. Skončil vo vyšetrovni KGB a priznal spoluprácu s DST. Francúzsko tak prišlo o nenahraditeľného agenta a vyschol mu prameň neoceniteľných informácií. Zároveň sa mu však uvoľnili ruky na plné využitie príležitostí vyplývajúcich z nadobudnutých vedomostí.
AUTOR: Patrik Sloboda
