Rázny hospodársky vzostup Číny začal robiť americkým neokonzervatívcom na sklonku 20. storočia vážne starosti. Vypracovali preto program na udržanie dominantnosti USA vo svete aj v 21. storočí. Publikovali ho v septembri 2000 pod názvom Rebuilding America’s Defenses: Strategy, Forces and Resources for a New Century (Prestavba obrany Ameriky: stratégie, sily a zdroje pre nové storočie). Medzi jeho duchovných otcov patril i John Bolton, bývalý veľvyslanec USA pri OSN a bezpečnostný poradca Bieleho domu. V súčasnosti pôsobí ako poradca a komentátor, ktorý neprestáva varovať politické vedenie USA pred následkami zbližovania Číny s Ruskom do protiamerickej aliancie. V editoriáli vplyvného denníka The Washington Post ju 6. marca nazval čínsko-ruská os (China-Russia axis).
Parametre Číny
O predvídavosti autorov spomenutého 90-stranového programu o potrebe prestavby obrany Ameriky svedčí ich prognóza, že ohnisko veľmocenského strategického súperenia sa v 21. storočí prenesie z Európy do východnej Ázie. Táto oblasť zahŕňa okrem Japonska a oboch kórejských štátov východnú Čínu a pokrýva územie ležiace na východ od línie Chej-che – Tcheng-čchung. Wikipédia nás poučí, že je to pomyslená čiara vedúca „ze severovýchodu od města Chej-che v Chej-lung-ťiangu na jih do okresu Tcheng-čchung v prefektuře Pao-šan v Jün-nanu“. Územie na východ od tejto úsečky tvorí 43 % z celkovej rozlohy Čínskej ľudovej republiky, ale žije na ňom až 94 % obyvateľov ČĽR. Ešte bližšie k pobrežiu Východočínskeho a Juhočínskeho mora sa sústredila mamutia čínska priemyselná základňa zameraná na vývoz na svetové trhy.
Táto koncentrácia robí Čínu nesmierne zraniteľnou. Séria mohutných podmorských jadrových explózií pozdĺž pobrežia východnej Číny by mohla vyvolať kaskádu obrích cunami, ktoré by spláchli a zároveň rádioaktívne zamorili pobrežné pásmo. Devastovaná čínska ekonomika by bola vyradená z činnosti a s ňou aj obranyschopnosť najľudnatejšieho štátu planéty. Čínsky drak by ustrnul v rozlete a na smrť vyčerpaný by sa zrútil do jedovatých vôd. Ak by došlo v dohľadnom čase k otvorenej vojenskej konfrontácii medzi USA a Čínou, nemala by vláda v Pekingu potrebné kapacity na odvrátenie takéhoto smrteľného úderu. Kým si ich vybuduje, musí sa spoliehať na pomoc jediného spojenca, ktorý je už dnes schopný „spláchnuť“ podobným spôsobom veľké úseky atlantického i pacifického pobrežia Spojených štátov. Čína má takmer desaťkrát viac obyvateľov a vytvára HDP v hodnote (meranej paritou kúpnej sily) sedemkrát vyššej než Ruská federácia. Vojensky sa však ako jadrová mocnosť na svojho severného suseda a na USA iba doťahuje. Zbrojí krkolomným tempom, experimentuje a postupne vyrovnáva i zaostávanie vo vojenskom výskume a vývoji, ale nateraz jej chýba adekvátny prevádzkyschopný jadrový arzenál.
Povaha partnerstva
Čínsky drak si preto potrebuje v krátkodobom časovom horizonte kryť chrbát jediným spojencom, ktorý je k dispozícii, a tým je ruský medveď. Pud sebazáchovy núti Čínu dbať na to, aby bol ruský medveď dobre živený, energický, nebojácny a priateľsky naklonený. Čína bude musieť preto vo vlastnom záujme udržiavať náklonnosť ruského medveďa vykrývaním škôd, ktoré mu spôsobujú sankcie finančnícko-mocenskej osi Washington – Londýn. Bude ho musieť zásobovať spotrebným tovarom a elektronikou a činiť to v najbližších rokoch s vedomím, že nesmie zasahovať Moskve do jej obranných priorít. Sú každému zrozumiteľné. Ruský zbrojný priemysel potrebuje dosiahnuť čo najskôr plnú produkčnú sebestačnosť v príslušných sektoroch najvyspelejšej elektroniky.
Koristnícke ťaženie angloamerického kapitálu za prírodným bohatstvom Ruska prostredníctvom eskalácie vojny na Ukrajine ďalej na východ urýchľuje transformáciu ruskej ekonomiky z civilnej na vojnovú. V nej prechádza funkcia hlavného plánovača a koordinátora všetkého úsilia na štát. Ten si musí podriadiť domácu oligarchiu, čo sa ukazuje ako tvrdý oriešok. Moskva sa môže nechávať inšpirovať pri plnení tejto nevyhnutnosti skúsenosťami čínskeho štátneho kapitalizmu. Peking ho nazýva socializmus s čínskymi špecifikami.
AUTOR: Patrik Sloboda
