Na čínskom ministerstve poľnohospodárstva
Na pozvanie ministra poľnohospodárstva ČĽR sme prišli malá delegácia zo Slovenska vedená vtedajším ministrom pôdohospodárstva Jánom Duckým. Boli sme piati. Ja ako ekonomický diplomat som nesmel podľa protokolu chýbať na tomto prijatí. Po príchode na ministerstvo v Pekingu nás uviedli do ministrovej kancelárie. Na jednej strane bol ministrov pracovný stôl s dvoma stoličkami oproti. V strede miestnosti boli stoličky a malé stolčeky na čaj pre sprievod vysokopostavenej návštevy. Na druhej strane kancelárie bol okrúhly stôl, ktorý poznáme z čínskych reštaurácií. Už pri príchode som si všimol, že stôl je pripravený na podávanie a následnú konzumáciu jedla. Čínsky minister pozval nášho ministra k pracovnému stolu, ale po desiatich minútach sa presunuli k okrúhlemu stolu, pričom sa nášho ministra spýtal, koľko obyvateľov má Slovensko. K počtu, ktorý mu náš minister povedal, sa vyjadril, že Slovensko má 5,5 milióna obyvateľov a Čína 1,4 miliardy, a tak sa každý z ministrov musí obracať, aby zabezpečil svoje úlohy v súkolí všetkých daných úloh celej vlády. Zaznelo zopár rečí a prípitkov z oboch strán. Potom čínsky minister vstal a povedal, že dodnes sa traduje, ako Československo pomohlo (v roku 1955) Číne, keď jej bolo najťažšie, s niekoľkými stovkami poľnohospodárskych strojov. Povedal, že na to Čína nikdy nezabudne. Potom sa začalo jesť a rozprúdila sa priateľská debata…
V Čínskej centrálnej banke
V súčasnej bankovej kríze nielen v USA, ale aj v Európe som si zaspomínal na návštevu vtedajšieho slovenského ministra financií Petra Kažimíra v Číne. Spomínam si, že som ho sprevádzal ako slovenský diplomat na viacerých mítingoch. Určite najzaujímavejšie rokovanie prebehlo v kancelárii predsedu predstavenstva Čínskej centrálnej banky. Bolo to v roku 2015 a v tom období z desiatich najväčších svetových bánk bolo šesť čínskych, a to na prvých miestach na základe veľkosti či obratov. Počas debaty zazneli veľmi tvrdé slová na adresu Deutsche Bank, niečo v tom zmysle, že ak niekto nezakročí, banka skrachuje. Keby sa v nasledujúcich mesiacoch nekonali veľké finančné intervencie, Deutsche Bank by už dnes neexistovala…
Na radnici v Shijiazhuangu
To mesto má veľmi ľahko skomoliteľný názov. S kolegom diplomatom sme do Shijiazhuangu prišli vlakom. Autami sme sa odtiaľ presunuli na radnicu, kde na veľkej LED stene svietili naše mená a privítanie. Pri vchode nás privítalo päť ľudí, z toho boli štyri ženy vrátane starostky. Moja prvá veta bola obdivom, že je výborné, keď v takom veľkom meste sú vo vedení ženy. Starostka mi odpovedala v zmysle, že veď Čína je moderná a nie je problém, aby boli vo vedení aj ženy.
Spievanie v taxíku
Poznávanie Číny je proces. Nestačí mať o Číne čosi naštudované, Číňanov treba aj zažiť. Pred cestou do Číny by mi ani na um neprišlo, že sú ako my. Absolvoval som jedno veľmi dôležité obchodné rokovanie ohľadne exportu slovenských potravinárskych produktov do Číny. Konalo sa dosť ďaleko od nášho veľvyslanectva v Pekingu, a tak som nešoféroval moje služobné auto, ale išiel som taxíkom. Cestou naspäť som si v taxíku začal spievať slovenskú pesničku a čuduj sa svete, taxikár sa najprv smial a po chvíľke sa ku mne pripojil.
Čínsky saxofonista hrajúci slovenské pesničky
V Číne som oslávil moje 55. narodeniny. Číňania pozvali na moju oslavu aj saxofonistu. To bol zlatý klinec celého večera. Ten saxofonista bol taký dobrý muzikant, že keď som mu prehral z môjho archívu v telefóne akúkoľvek slovenskú skladbu, on ju zahral. Nerobil rozdiel medzi popom a ľudovkou. A tak mi na mojej oslave v Číne zahral aj Duchoňa.
Ako v New Yorku
Počas mojej diplomatickej misie boli povinnou jazdou prezentácie Slovenska na veľtrhoch či výstavách. Jedna destinácia na juhu Číny bola od Pekingu vzdialená 3 hodiny lietadlom. Prílet sme mali okolo 22. hodiny. V tom čase som bol v Číne už dva roky a neprekvapilo ma, že som dostal ubytovanie v hoteli na 99. poschodí. Ráno ma prišli Číňania do hotela vyzdvihnúť, a keď som prišiel na recepciu, povedal som niečo, za čo som sa neskôr hanbil. Vyjadril som sa v zmysle, že v noci som mesto vôbec nevnímal, ale teraz, keď vidím stoposchodové mrakodrapy vedľa seba, cítim sa ako v New Yorku. V tom momente všetci stíchli. Neskôr mi jedna mladá dáma vysvetlila, že New York bol postavený dávno a najstaršia budova tu má 5 rokov a je tu čisto. Ospravedlnil som sa s tým, že som to myslel ako poklonu za pekné veľkomesto.
Hot pot
Kto bol v Číne, vie, o čom je reč. Ja a moja manželka sme mali v Pekingu dve obľúbené reštaurácie blízko nášho veľvyslanectva. Jedna bola typická vývarovňa čínskych rezancových polievok a jednoduchých jedál. Mala kapacitu cca 60 ľudí, cez obed bývala úplne nabitá. Chodievali sme sem denne na obed a boli sme veľmi spokojní. Vždy nás prekvapilo, keď sme pri stole so štyrmi stoličkami sedeli sami. Raz sme sa spýtali čašníčky, prečo si k nám nikto neprisadne. Odpoveď bola, že oni sa hanbia k nám prisadnúť.
AUTOR: Dušan Marušák
