Pred naším letopočtom Čínu pokrývali na viac ako 60 % plochy lesy. V obdobiach vládnutia posledných dvoch monarchických dynastií a po roku 1949, keď vznikla komunistická Čína, klesla rozloha lesov v Číne na 8,6 %. Väčšina lesov bola znárodnená, nastal nadmerný výrub stromov a zanedbávanie lesného hospodárstva z dôvodu dopytu po palivovom dreve, bytovej výstavby a rastu populácie. Úbytok lesov a rozširovanie púšte spôsobili aj periodické klimatické zmeny na Zemi. Čína plánuje vysadiť a zachovať 70 miliárd stromov do roku 2030 v boji proti odlesňovaniu a klimatickým zmenám − najväčší znečisťovateľ na svete zintenzívňuje pokusy premeniť sa na environmentálneho šampióna.
Najväčší umelý les na svete
Na území Číny a Mongolska je púšť Gobi s rozlohou 1,3 milióna km² − najväčšia púšť v Ázii a štvrtá najväčšia na svete. Sú tu najväčšie teplotné výkyvy od −40 °C v zime do 45 °C v lete. Málo zrážok zapríčiňuje Tibetská náhorná plošina, ktorá zadržiava zrážky. V okolí púšte Gobi je dlhá tradícia zakladania umelých lesov udržiavaných ľuďmi, zložených najmä z brestov, vŕb a topoľov. Tie boli vysadené pozdĺž ciest a na hrádzach, v dedinských lesoch, aby zabránili erózii a rozširovaniu púšte. Stromy majú slúžiť aj ako vetrolamy pred prachovými búrkami. Tieto búrky majú negatívne účinky aj na ďalšie blízke krajiny, ako sú Japonsko, Severná Kórea a Južná Kórea.
Vravelo sa, že jedinou ľudskou stavbou viditeľnou voľným okom z kabíny vesmírnej lode bol Veľký čínsky múr. Americké satelity potvrdili ďalší čínsky megaprojekt s názvom Veľký zelený múr (Green Wall). Ide o vetrolamové lesné pásy, určené na brzdenie rozširovania púšte Gobi a na poskytovanie dreva miestnemu obyvateľstvu. Projekt sa začal v roku 1978 a jeho ukončenie sa plánuje okolo roku 2050, vtedy bude mať dĺžku 4 500 kilometrov. Projekt sa realizuje vo všetkých troch severných regiónoch susediacich s púšťou Gobi. Ide o najväčší umelý les vysadený ľuďmi na svete. V krajine je obrovské úsilie o zalesňovanie, percento pokrytia územia lesmi vzrástlo z 8,6 % na takmer 24 % v súčasnosti.
V roku 2009 pokrýval čínsky umelý les viac ako 500 000 štvorcových kilometrov. V roku 2018 Národný úrad pre oceán a atmosféru USA potvrdil, že nárast pokrytia lesmi pozorovaný satelitmi je v súlade s údajmi čínskej vlády. Čína sa v roku 2021 na klimatickom samite OSN zaviazala, že do roku 2025 vysadí každý rok 36 000 štvorcových kilometrov nového lesa, čo je plocha zodpovedajúca veľkosti Belgicka. Krajina je v súčasnosti na piatom mieste na svete, pokiaľ ide o lesnú plochu s viac ako 33 000 rastlinnými druhmi. Už v roku 2003 sa začalo s používaním leteckého výsevu na pokrytie širokých pásov pôdy v oblastiach, kde je pôda menej suchá. Taktiež sa vyplácajú peňažné stimuly pre farmárov na výsadbu stromov a kríkov v suchších oblastiach. Veľký zelený múr bude mať pás s vegetáciou tolerantnou k piesku usporiadanou do šachovnicových vzorov − na stabilizáciu pieskových dún. Vedľa vegetácie bude štrková plošina, ktorá zadrží piesok a podnieti tvorbu pôdnej kôry.
Neadekvátne riešenie?
Vedci zo Západu tvrdia, že čínsky projekt je neadekvátnym riešením alebo jednoducho propagandou. Podľa nich stromy by mohli absorbovať veľké množstvo podzemnej vody, čo by bolo mimoriadne problematické pre suché oblasti, ako je severná Čína. Výskum znovu zalesnených oblastí sprašovej plošiny zistil, že použitá vysadená vegetácia do určitej miery znížila vlhkosť z hlbších vrstiev pôdy v porovnaní s poľnohospodárskou pôdou. Okrem toho výsadba blokov rýchlo rastúcich stromov znižuje biodiverzitu zalesnených oblastí, čím sa vytvárajú oblasti nevhodné pre rastliny a zvieratá, ktoré sa bežne vyskytujú v lesoch.
Hoci Čína vysadí viac stromov ako zvyšok sveta dokopy, problém je v tom, že sú monokultúrnymi plantážami. Akákoľvek výsadba stromov by mala brať do úvahy aj biodiverzitu, monokultúra je náchylná na náhly kolaps. V roku 2008 zničili zimné búrky 10 % nových lesných porastov, čo spôsobilo, že Svetová banka odporučila Číne, aby sa viac zamerala na kvalitu ako na kvantitu lesov. Lesy zložené z jedného druhu stromov nie sú vhodné na život zvierat. Nedostatok diverzity spôsobuje, že sú náchylnejšie na choroby, ako v roku 2000, keď miliarda topoľov v provincii Ningxia vyhynula, čím sa zvrátilo 20-ročné úsilie výsadby. Čínski lesní vedci tvrdili, že plantáže monokultúrnych stromov sú účinnejšie pri pohlcovaní skleníkového plynu oxidu uhličitého ako pomaly rastúce lesy, takže hoci diverzita môže byť nižšia, stromy údajne pomáhajú kompenzovať emisie uhlíka. Súčasné štúdie odborníkov však tvrdia, že oxid uhličitý vyprodukovaný človekom nijako neovplyvňuje periodické klimatické zmeny na planéte, dôkazom sú aj rýchle klimatické zmeny na Marse a iných planétach slnečnej sústavy, ktoré nemohol zapríčiniť človek.
Individuálne snahy o zalesňovanie
Existujú príklady jednotlivcov, ktorí bojujú s drsným nemilosrdným prostredím a pieskom púšte. Z európskeho prostredia poznáme príbeh o mužovi, ktorý sadil stromy. V príbehu osamelý pastier so smutným osudom každý deň zasadil sto semien stromov. Za niekoľko desaťročí sa obrovská pustá krajina premenila na les, do ktorého sa vrátil život aj ľudia a na kraji ktorého vyrástli dediny a mestá.
AUTOR: Peter Sabela
