Taiwan sa mení aj geologicky či tektonicky, no (geo)politicky určite rýchlejšie. Európsky názov ostrova je Formóza. Zaviedli ho Portugalci (ilha formosa znamená krásny ostrov) a používal sa zhruba tri a pol storočia. Mihli sa tam Holanďania aj Španieli a nato, po vzdorovaní, pripadol na 230 rokov čínskej dynastii Čching. Potom Taiwan na polstoročie ovládli Japonci a po 2. svetovej vojne na ďalšie polstoročie pravicoví čínski vyvrheli na čele s generálom Čankajškom a jeho synom, ktorí miestnym na 40 rokov zaviedli stanné právo. Čakal by som, že si po zrušení monopolu „národnej“ strany na Taiwane zmenia vlajku. Nezávislosť by som po skúsenostiach z roku 1895 nevyhlasoval. Naopak, jazdou „na chrbte čínskeho draka“ môže taiwanský tiger získať.
„NEZÁVISLÁ“ SRÍ LANKA S PODOBNÝM POČTOM OBYVATEĽOV TICHO ZÁVIDÍ
Taiwan, jeden zo štyroch ázijských tigrov (s Južnou Kóreou, Hongkongom a Singapurom) je s niekoľkými menšími ostrovmi súčasťou Čínskej republiky, ktorú však väčšina štátov ako nezávislý štát oficiálne neuznáva, pretože Čínska ľudová republika (ČĽR) od roku 1949 považuje Taiwan za svoju 23. (rebelujúcu) provinciu. Názov Taiwan pôvodne označoval len mesto na juhozápade ostrova (dnešný Tchaj-nan) a znamená terasovitá zátoka. Neskôr sa rozšíril na celý ostrov, no pomenovanie Formóza (tiež Formosa) sa sčasti udržalo. Taiwan spolu s Južnou Kóreou sa stali lídrami v elektronike, kým zvyšné dva mikroštáty sú ekonomickými ťahúňmi.
Slovenská republika Taiwan neuznáva a nenachádza sa tu jeho veľvyslanectvo, ale len obchodná a kultúrna reprezentácia, ktorá však vykonáva aj mnohé činnosti zastupiteľských úradov. Taiwan oficiálne nezávislosť na pevninskej Číne dodnes nevyhlásil. Taiwanskí športovci súťažia na olympiáde za „Čínsky Tchaj-pej“, čo na ostrove mnohí považujú za urážlivé, pretože Tchaj-pej je len jeho hlavné mesto.
Európske kolónie a dynastia Čching
Pôvodnými, dnes minoritnými obyvateľmi ostrova sú austronézske kmene, blízke dnešným obyvateľom Filipín, Indonézie a Novej Guiney. Čínski roľníci a obchodníci sa tu začali usadzovať od mongolskej okupácie v 13. storočí a ostrov sa postupne stal okrajom čínskej ríše. V prvej polovici 17. storočia sa Taiwan stal predmetom koloniálneho súperenia medzi Holandskom a Španielskom, súbežne prebiehala ďalšia veľká vlna čínskeho prisťahovalectva z priľahlej pevniny. Holandská Formóza trvala od roku 1624 do roku 1662 a rozkladala sa na južnom pobreží ostrova, španielska enkláva sa nachádzala na severnom cípe a fungovala len v rokoch 1626 až 1642. Centrom holandskej nadvlády v západnej časti ostrova bola pevnosť Zeelandia. Bezprostredne pri holandskej kolónii sa nachádzalo malé kráľovstvo miestnych kmeňov (27 dedín), Holanďanmi nazývané Kráľovstvo poludnia. Španieli nezaháľali a pokresťančili asi 5 000 Taiwančanov, kým ich Holanďania vytlačili.
V roku 1662 Čeng Čcheng-kchung (tiež Koxinga), ktorý v mene zvrhnutej dynastie Ming bojoval proti novej mandžuskej dynastii Čching, porazil Holanďanov a donútil ich odísť. Taiwan sa tak na dve desaťročia stal poslednou baštou protimandžuského odporu. Po Čengovej smrti v roku 1683 Čchingovia ostrov obsadili a nasledujúce dve storočia zostal súčasťou Číny. Po prehranej vojne s Japonskom musela Čína v roku 1895 postúpiť navždy Taiwan Japonsku. Ostrovania sa vtedy pokúsili vyhlásiť nezávislosť ako Taiwanská republika (Republika Formóza). Tento pokus však čoskoro ukončil príchod japonských vojsk. Keďže bola podpísaná Šimonosecká mierová dohoda, kde sa Čína Taiwanu vzdala, západne štáty republiku neuznali. Nasledujúce roky pod japonskou nadvládou boli charakteristické výrazným hospodárskym rozvojom za cenu potlačovania čínskej identity a snahami o pojapončenie obyvateľstva.
Výklad japonskej propagandy
Taiwan bol prvou japonskou kolóniou a možno ho považovať za prvý krok v realizácii japonskej doktríny južnej expanzie z konca 19. storočia. Japonským zámerom bolo premeniť ostrov na ukážkovú kolóniu s veľkým úsilím vynaloženým na zlepšenie tamojšej ekonomiky, verejných prác, priemyslu, kultúrnej japonizácie a na podporu japonskej vojenskej agresie v Ázii a Tichomorí.
Taiwanská ekonomika bola počas japonskej nadvlády hlavne štandardnou koloniálnou ekonomikou, teda ľudské a prírodné zdroje Taiwanu použili na podporu rozvoja Japonska. Táto politika dosiahla svoj vrchol v roku 1943. Od roku 1900 do roku 1920 dominoval taiwanskej ekonomike cukrovarnícky priemysel, kým v rokoch 1920 až 1930 bola hlavným vývozným artiklom ryža. V oboch obdobiach bolo základnou zásadou hospodárskej politiky „priemysel v Japonsku, poľnohospodárstvo na Taiwane“. Po roku 1930 začala pre potreby vojny koloniálna vláda presadzovať politiku industrializácie. Za 7. guvernéra Motodžiró Akašira prerobili rozsiahly močiar v strednom Taiwane na obrovskú priehradu s cieľom vybudovať vodnú elektráreň. Priehrada a jej okolie, známe ako Jazero Slnka a Mesiaca, sa stali významnou turistickou atrakciou.
Primárnym cieľom ostalo zvýšenie produktivity ostrova, aby sa uspokojil dopyt v Japonsku, čo sa podarilo. V rámci tohto procesu sa tiež realizovalo niekoľko projektov verejných prác ako železnice, verejné školstvo a telekomunikácie. S rastom ekonomiky sa spoločnosť stabilizovala, politika liberalizovala a podpora koloniálnej vlády začala narastať. Taiwan slúžil ako výkladná skriňa japonskej propagandy koloniálnych snáh v celej Ázii, ako sa ukázalo na taiwanskej výstave v roku 1935. Kým v roku 1905 mal Taiwan zhruba 3 milióny obyvateľov, do roku 1940 sa ich počet zvýšil na 5,87 milióna a v roku 1946 to bolo šesť miliónov.
AUTOR: Karol Kardoš
