Len nedávno skupina poslancov na čele s Osuským a Dostálom v parlamente odhlasovala stanovisko, že Rusko je teroristický štát. Urobili nám svetovú hanbu, len aby utŕžili pochvalu z Ukrajiny. Počin týchto právnych niktošov pripomínam iba preto, lebo podobné prázdne gesto vyšlo aj z Medzinárodného trestného tribunálu v Haagu (ďalej „MTT v Haagu“), ktorý vydal zatykač na Putina za zločiny na Ukrajine, hoci je nesporné, že Rusko ani Ukrajina nie sú signatármi tohto súdu a jeho jurisdikcia sa na nich nevzťahuje.
Právna sila a vymožiteľnosť zatykača na Putina je asi takej hodnoty, ako keď starosta Štrby vydá zatykač na kotolníka základnej školy, ktorý v rozpore s jeho pokynom počas tuhých mrazov pod Tatrami pridal do kotla viac uhlia len preto, aby deti nepomrzli.
Trestné tribunály existovali aj v minulosti, ale vždy sa viazali na konkrétnu vojnu – norimberský, tokijský, rwandský – a potom zanikli. MTT v Haagu nie je viazaný na konkrétnu vojnu. Vznikol na základe medzinárodnej zmluvy, aby slúžil politickému aktivizmu. Zmluvu o kreácii súdu neratifikovali okrem Ruska a Ukrajiny ani USA, Čína, Izrael, India, Irán, Turecko, Indonézia a ďalších 48 štátov. Tento súd nemá ani moc, aby dokázal obvineného predviesť na pojednávanie.
V USA majú zákon Hague Invasion Act, ktorý chráni amerických volených zástupcov a vojenský personál pred trestným stíhaním tohto súdu. Ich zákon umožňuje použitie vojenskej sily na vyslobodenie amerického občana alebo občanov ich spojencov zadržiavaných na území ktoréhokoľvek štátu na základe príkazu tohto súdu vrátane invázie do sídla súdu v Haagu. Trump schválil i sankcie proti členom súdu, keď chceli vyšetrovať americké vojnové zločiny v Afganistane.
Ako minister spravodlivosti som mal v apríli 2009 pracovný obed v Bratislave s prokurátorom MTT v Haagu pre bývalú Juhosláviu Sergejom Brammertzom. Pýtal som sa ho, ako môžu súdiť prezidenta Miloševiča, keď juhoslovanský Ústavný súd odmietol jeho vydanie do Haagu a následne bol násilne unesený vlastizradcom Djindičom, ktorý neskôr skončil s guľkou v hlave. Brammertzovi spadla od prekvapenia lyžica do taniera, ale odpovedať nevedel. Miloševič bol nakoniec otrávený vo väzbe, keďže žiadne dôkazy o jeho vine nemali.
V prípade Putina je aj samotné obvinenie z „údajného vysídľovania ľudí“ nehorázne. Je známe, že práve Putin vytvoril všetky potrebné podmienky pre bezpečnosť utečencov uprostred konfliktu, udelil im občianstvo a potrebné sociálne výhody. Urýchlene im poskytol ubytovacie, vzdelávacie a zdravotnícke zariadenia. Zo strany MTT v Haagu, na čele ktorého stojí Poliak, tak zjavne ide o obdobný aktivizmus ako predviedli v našom parlamente Dostál s Osuským.
V tejto spojitosti treba povedať, že vydanie medzinárodného zatykača na Putina znamená definitívny koniec povojnového systému medzinárodného práva. Je zrejmé, že po skončení konfliktu na Ukrajine a po úprave hraníc v tejto súvislosti (koniec každej vojny prináša so sebou zmenu hraníc) sa bude formovať nová koncepcia systému medzinárodných zmlúv založená na ich uznávaní, rešpektovaní a zároveň na právnej vymožiteľnosti mechanizmov. Personálna dominancia Anglosasov v momentálne existujúcich medzinárodných štruktúrach vrátane súdnych inštitúcií terajší systém medzinárodného práva postavila do polohy jeho nedodržiavania, keď to vyhovovalo Anglosasom, dokonca i za situácie, že ich konanie bolo zjavne v rozpore s platnými zmluvami.
AUTOR: Štefan Harabin
