V novom hodnotení amerických spravodajských služieb sa uvádza, že Čína je „na pokraji vybudovania najmodernejších zbraňových systémov na svete“. Aj čínske médiá dávajú svetu (najmä USA) vedieť, že v Číne vyvíjajú nové výkonné futuristické zbrane. V počte osôb aktívnych v armáde Čína prekonala dokonca aj USA. Čínske ozbrojené sily majú armádu s najpočetnejšou pechotou na svete. Ľudová oslobodzovacia armáda má podľa najnovších údajov z roku 2022 v aktívnej službe až 2 milióny vojakov. K nim treba prirátať 510-tisíc rezervistov a okolo 620-tisíc príslušníkov polovojenských jednotiek.
Čína má druhý najväčší armádny rozpočet na svete – na rok 2022 v hodnote 230 miliárd dolárov (prvé sú USA), tretí najväčší počet lietadiel – vyše 3 200, bojové tanky v počte 6 000 (iný zdroj uvádza 3 700 kusov), obrnené bojové vozidlá v počte 35 000, 2 lietadlové lode a 79 ponoriek. Čínsky vojenský export do krajín Afriky za posledné desaťročie prevýšil vývoz z USA. Peking začal predávať pokročilejšie zbrane napríklad do Nigérie, táto krajina zohráva ústrednú úlohu Číny v regióne. Údaje však ukázali, že vývoz zbraní v rokoch 2018 – 2022 klesol o 23 % v porovnaní s rokmi 2013 – 2017. Pokles čínskeho vojenského exportu je znakom hromadenia zásob doma…
Jadrové zbrane
Čína už vyrobila 400 jadrových hlavíc a podľa správy Pentagónu je na ceste k rozšíreniu svojho arzenálu na 1 500 zbraní do roku 2035. Vyvinuli rýchle množivé reaktory, ktoré produkujú plutónium na možné použitie v jadrových zbraniach. Čína úspešne otestovala útoky svojich medzikontinentálnych balistických rakiet DF-5B z podzemných bunkrov. Raketa DF-5B bola vystavená 3. 9. 2015 na obrovskej vojenskej ceremónii pri príležitosti 70. výročia porážky Japonska v druhej svetovej vojne na Námestí nebeského pokoja v Pekingu.
Čínski vojaci podľa ich médií uskutočnili cvičenia simulovaných útokov medzikontinentálnych balistických rakiet z podzemných bunkrov. Cvičenia jadrových útokov, ktoré sú zamerané na simulovaných nepriateľov, sú navrhnuté tak, aby zlepšili schopnosť čínskeho protiútoku (druhého úderu) v prípade vypuknutia vojny. Strategické bunkre, v ktorých sa cvičenia uskutočňovali, označujú v Číne ako „podzemný Veľký múr“. Dávajú tak Američanom a ostatným najavo, že Čína má schopnosť druhého úderu a je odhodlaná použiť ho, ak sa dostane pod jadrový útok.
Balistická strela DF-26 je zbraň schopná niesť konvenčné a jadrové hlavice na útoky proti pozemným a námorným cieľom. Raketa je protilodná zbraň so schopnosťou zničiť americkú lietadlovú loď. Tieto rakety sú známe aj ako „zabijacké rakety Guam“ a predpokladá sa, že sú schopné zasiahnuť americké vojenské zariadenia v celom Tichomorí. Analytici uviedli, že Čína zverejnila video zo skúšky svojich balistických rakiet DF-26, aby poslala varovnú správu USA. Cvičenie vyslalo jasný odkaz USA o rastúcej raketovej spôsobilosti Číny ohroziť strategické aktíva USA, ako sú lietadlové lode a vojenské základne.
Fantómové rakety
Čína testuje koncepciu fantómových vesmírnych síl s cieľom zaplaviť nepriateľskú protiraketovú obranu falošnými správami, a tým ju znefunkčniť. Cieľom čínskych vojenských inžinierov je vyvinúť taktiku, ktorá vytvorí roj falošných cieľových signálov z vesmíru, na ktoré bude odpovedať americká obrana skutočným útokom, a tak si minie obranné rakety. Nápad bol simulovaný na počítači a podľa štúdie bude pokračovať v riešení technických problémov.
Hypersonické zbrane
Americká agentúra tvrdí, že Čína vyvinula hypersonickú strelu, ktorá môže zasiahnuť americké základne v Tichomorí. Peking podľa všetkého prevzal vedenie pred Ruskom vo vývoji hypersonických zbraní. USA sa stále nedarí a ich testy nesplnili všetky ciele. Čína vlastní aj medzikontinentálnu balistickú strelu s hypersonickou kĺzavou hlavicou, ktorá bola testovaná od roku 2014. Čínsky tím takmer zdvojnásobil účinnosť bórových motorov pri vojenských a civilných hypersonických letoch. Čínske raketové sily vykonali koncom roka 2017 dva testy nového „hypersonického kĺzavého nosiča“ HGV, známeho ako DF-17. Tieto čínske „nadzvukové“ balistické strely ohrozia obranu USA, samozrejme, budú schopné aj presnejšie zasiahnuť vojenské ciele v Japonsku a Indii.
Neviditeľné stealth drony
Čínsky dron Sky Hawk sa objavil na výstave v Číne v roku 2018. Bezpilotné lietadlo by mohlo byť vypustené z čínskych lietadlových lodí. Ďalší čínsky stealth dron, na ktorom sa pracuje, podľa čínskych médií zahŕňa CH-7, ktorý bol tiež vystavený v roku 2018.
Čínski vojenskí experti uviedli, že USA si v tejto oblasti udržiavajú náskok, keďže vyvinuli bezpilotné lietadlo X-47B, ale Čína aj Rusko sa ponáhľajú s vývojom stealth dronov pre budúce misie.
Vylepšená neviditeľná stealth stíhačka
Stíhačka JF-17 Thunder je vyrábaná v spolupráci s Pakistanom, ide o ľahké jednomotorové viacúčelové prúdové lietadlo s maximálnou rýchlosťou 1,6 Mach a bojovým rádiusom až 1 400 km.
Čína zvažuje vývoj dvojmiestneho variantu svojej stealth stíhačky J-20, ktorý by bol prvým pre lietadlá piatej generácie. Čínske médiá uviedli, že lietadlo bude schopné taktických bombardovacích misií alebo elektronického boja nielen vzdušnej prevahy.
Variácie lietadiel, ktoré iné krajiny nevlastnia, výrazne rozšíria možnosti čínskej armády v asymetrickej vojne. Čína skúma možnosť vytvorenia dvojmiestneho variantu lietadiel J-15 s cieľom rozšíriť bojové schopnosti týchto stíhačiek, ktoré sa považujú za problematické a očakáva sa, že budú nakoniec nahradené iným typom. Čínsky denník Global Times v súvisiacej správe uviedol, že pokročilé stíhačky J-16 majú vďaka novému náteru „takmer schopnosť neviditeľnosti“. Detekcia môže byť náročnejšia, ale je nepravdepodobné, že by sa lietadlo dalo považovať za celkom neviditeľné.
Umelá inteligencia
Čínski vojenskí výskumníci uvádzajú, že ich pilot umelej inteligencie (UI) porazil človeka v prelomovom súboji v reálnom živote – v súboji medzi dronmi. Stroj s umelou inteligenciou ukázal vynikajúci výkon v špičkových bojoch nablízko a podľa nového dokumentu udržiaval ľudského protivníka v neustálom tlaku. Čínsky vývoj bol zverejnený krátko po tom, čo armáda USA uviedla, že americký pilot UI nedávno vykonal množstvo testovacích misií vrátane bojových cvičení na skutočnej stíhačke F-16.
AUTOR: Peter Sabela
