Návrh štátneho rozpočtu pre rok 2015 počíta s ďalším znížením rozpočtu pre Slovenskú akadémiu vied. Mala by tak dostať celkovo iba 47 miliónov eur, čo je o 10 miliónov eur menej ako minulý rok. SAV sa pritom skladá zo 60 organizácií.
Predseda SAV Jaromír Pastorek varuje: „Ak by sa rozpočet takto prijal, museli by sme prepustiť asi päťsto ľudí a bolo by ohrozených viacero projektov. Nepovažujeme to za správne, budeme bojovať. Som optimista, že sa to nakoniec vyargumentuje. Nevidím nijaký racionálny dôvod na to, aby sa mal organizácii, ktorá je z hľadiska vedy a výskumu najvýkonnejšia, takto krátil rozpočet.“
V investíciách do vedy a výskumu sme napriek neustálym sľubom vlády a jej „prioritám“, medzi najhoršími v Európskej únii. „Ešte šťastie, že tento rok bola mierna zima. Dosť sa usporilo na kúrení,“ podotkol šéf Ústavu experimentálnej onkológie. SAV nemá peniaze často ani na zálohové platby. Tie síce neskôr uhrádza Brusel, ale najprv ich treba vynaložiť. Z tohto dôvodu uvažuje aj o lacných krátkodobých pôžičkách od štátu. Financie chýbajú aj v Agentúre na podporu výskumu a vývoja, ktorá už dva roky nevyhlásila grantovú výzvu. Vedecké pracoviská sú síce vďaka eurofondom vybavené prístrojmi, ale vedci nemajú peniaze na materiál a samotný výskum. Vďaka týmto skutočnostiam sa im ťažko konkuruje aj v súťaži s inými pracoviskami z Európskej únie o získanie veľkých európskych grantov.
Ministerstvo financií návrh na škrty v SAV-ke odôvodňuje ako šetrenie na základe prebiehajúcej reformy verejnej správy ESO. V rámci nej sa majú mimo iného aj zlučovať a znižovať počty organizácií SAV. Počíta sa s tým, že vďaka narastajúcej spolupráci s firemným sektorom sa dokáže SAV-ka financovať čoraz samostatnejšie. Firma bude potrebovať nejaký druh výskumu, alebo vývoja, SAV sa ho zmluvne zaviaže vykonať a pri každej zákazke dosiahne určitý zisk. Najprv však treba SAV transformovať na verejno-výskumnú inštitúciu.
Verejné výdavky v oblasti vedy a techniky sa pritom majú znížiť aj v kapitole rezortu školstva o 136 miliónov eur, uberie sa najmä z eurofondov. Slovensko vynakladá na vedu a výskum iba 0,8% ročného výkonu ekonomiky a do roku 2020 by malo tento pomer zvýšiť na 1,2%. Nič tomu však zatiaľ nenasvedčuje. Susedné Česko pritom dáva na vedu a výskum už dnes 2%.
Slovenská veda napriek tomu dosahuje obdivuhodné výsledky. V oblasti rakoviny fyzik Miroslav Kocifaj spolu s onkológom Michalom Megom vymysleli napríklad spôsob, ako rýchlejšie zistiť, aké nádorové bunky kolujú v tele pacienta. Vedci zo Slovenska vyvinuli bioplasty, ktoré bude možno už čoskoro vyrábať niektorá zo svetových firiem. Ide o plasty, ktoré sú schopné ekologicky sa rozložiť.
Podobná hrozba krátenia rozpočtu sa pritom objavila aj minulý rok. SAV mala dostať od štátu o 10,6 milióna eur menej. Nakoniec sa podarilo dojednať zníženie „len“ o 2,38 milióna eur. Je pravdepodobné, že niečo podobné sa podarí aj tento rok a SAV tak nebude nútená siahnuť po prepúšťaní. Už v roku 2013 sa pritom priemerná mzda v SAV pohybovala iba na úrovni 820 eur. Niet divu, že väčšina vedcov uteká do zahraničia. Skutočne je tak ťažké naliať adresne do slovenskej vedy a výskumu nie menej, ale viac finančných prostriedkov, pozlučovať, porušiť, reformovať organizácie SAV?