Podpredseda ukrajinskej vlády Olexandr Kubrakov vyvolal na tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii značný rozruch, keď požadoval od spojencov kazetové a fosforové zbrane. „Prečo by sme ich nemohli používať? Je to naše územie,“ vyhlásil. Nie všetkým vysokopostaveným predstaviteľom tzv. kolektívneho Západu, ktorí počúvali jeho slová, okamžite zaplo, čo vlastne tento ukrajinský pohlavár od nich žiada. Uvedomili si to až neskôr, keď im to vysvetlili ich poradcovia, a nebolo im dvakrát do smiechu.
Bez štipky zahanbenia
Obzvlášť, keď im pripomenuli prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z 19. februára 2022, v ktorom načrtol otázku renuklearizácie Ukrajiny spôsobom pripomínajúcim požiadavku a nie diskusnú úvahu. V Moskve to vlani pravdepodobne považovali za poslednú kvapku, ktorou sa im prelial pohár trpezlivosti a 24. februára podnikli vojenskú intervenciu. O rok neskôr, vo februári 2023, sa invázne vojská bielo-modro-červenej trikolóry začali systematicky upevňovať pozdĺž frontovej línie. Vytvorili obranný val, ktorý sa nedal preraziť ani pri horúčkovitom nasadzovaní všetkého dostupného technického a ľudského potenciálu, ktorý bol Kyjev schopný zmobilizovať. Nepomáhali ani masívne dodávky zbraní a štandardnej munície z členských krajín Severoatlantickej aliancie, a tak prišla na rad munícia neštandardná, kontroverzná a medzinárodnými konvenciami zakázaná.
Na tomto pozadí nadobúda volanie ukrajinského vicepremiéra Kubrakovova po kazetových a fosforových zbraniach desivú závažnosť. Desivú pre svoj dosah, siahajúci ďaleko za hranice Ukrajiny, ak by sa vojenská konfrontácia Ruska so Severoatlantickou alianciou preniesla na teritoriálne pásmo jej východného krídla. Na takúto eventualitu sa aktívne pripravuje najmä Poľsko a tri pobaltské republiky, no, žiaľ, bez otvorenia verejných debát so svojím domácim obyvateľstvom o povahe expandujúcej vojny vo východnej Európe.
Ukrajina nasadzuje do ozbrojenej zrážky s Ruskou federáciou a jej bieloruským zväzovým spojencom všetko a vníma ju ako totálnu. V totálnej vojne padá za obeť všetko bez ohľadu na následky. Ako inak by sa dalo vysvetliť, že kazetových a fosforových zbraní sa domáha podpredseda vlády zodpovedný za obnovu Ukrajiny? Tak znie jeho pracovné poverenie – v ukrajinčine „Віце-прем’єр-міністр з відновлення України“.
Z titulu funkcie musí vedieť, že povojnová obnova Ukrajiny bude vlečúcim sa bremenom, ktoré enormne zaťaží prinajmenej jednu generáciu Ukrajincov. Devastácia, akú privodí používanie kazetových a fosforových zbraní jednou či druhou, prípadne oboma stranami vojnového konfliktu, nehovoriac o rozdiskutovanom postupe západných spojencov na ukrajinskom území, bude bezmedzná, ukrutná a krvavá. Každý skutočne vlastenecký štátny predstaviteľ, ktorý chce viesť rezort obnovy krajiny rozvrátenej vojnou, by mal robiť všetko, čo je v jeho silách, aby zabránil používaniu kazetovej a fosforovej munície, a nie dožadovať sa jej dodávok! Prednesený výrok Kubrakovova je vskutku šokujúci, keď vezmeme do úvahy, že pán vicepremiér nepriamo volá po spustošení územia, ktoré označuje za „naše územie“. Malo tomu jeho publikum v Mníchove a hlavne doma na Ukrajine rozumieť tak, že nehovoril o svojej domovine, ale iba o akomsi anonymnom území, ktoré považuje za „naše“ z chladnokrvne vlastníckeho či manažérskeho, no nie vlasteneckého hľadiska? Kubrakov je rodákom z Peršotravenska, mestečka ležiaceho na juhovýchode Ukrajiny v Dnepropetrovskej oblasti, kde za rodný jazyk označuje ruštinu 32 % percent obyvateľov („російську мову визначили як рідну 32 % населення“). Vzhľadom na súčasnú atmosféru vyhroteného ukrajinsko-ruského antagonizmu je to vysoký podiel – rádovo v miliónoch ruských Ukrajincov, s ktorými bude musieť povojnová ukrajinská vláda nejako vychádzať. Čím viac zbytočných obetí na ľudských životoch si tam vojnové zabíjanie zbraňami s trieštivou a fosforovou muníciou vyžiada, tým menej mysliteľná bude povojnová obnova spoločnými silami.
Nepatričný eufemizmus
Dôkladný rozbor zbraní používajúcich takzvanú kazetovú muníciu nájdu naši ctení čitatelia v rubrike Veda a technika – Dobrodružstvo ľudského poznania. Sústreďme sa preto na spôsoby, aké používa vojensko-priemyselný komplex na znecitlivenie laickej verejnosti voči škodám spôsobovaným trieštivou muníciou. Desenzibilizácia sa začína slovným zaobalením jej vraždiacich účinkov do zjemňujúceho pojmu kazetový. Našim čitateľom, ktorí navštívili počas letnej dovolenkovej sezóny chrámy, kaštiele a zámky na Slovensku či paláce na rieke Loire vo Francúzsku, ostávajú určite v živej pamäti interiéry mnohých hál, siení a salónov zdobené kazetovými stropmi. Sú to trámové stropy s dekoratívnym podhľadom pravidelne deleným na prehĺbené pravouhlé, viacuholníkové alebo okrúhle polia, čiže na kazety, ktoré môžu byť prázdne alebo vyplnené maľbou či reliéfom.
Pod kazetou sa rozumie aj šperkovnica, t. j. skrinka na šperky, zvyčajne zdobená intarziou, vyrezávaním či inak. Do ochranných puzdier – kaziet – sa vkladajú aj magnetické pásky slúžiace na nahrávanie alebo prehrávanie obrazu a zvuku (videokazety a magnetofónové kazety). Pojem kazetovej munície preto vyvoláva dojem munície akéhosi šetrného druhu explozív a streliva, hoci opak je pravda.
Všetci vieme, čo spôsobuje klasický projektil vystrelený z kanóna, dela či zhodený z lietadla. Výbuch, ktorý pri dopade spôsobí, je intenzívny. Poničí všetko v okolí, ale ničivý účinok so vzdialenosťou alebo terénnymi prekážkami úmerne klesá. Základný koncept kazetovej munície spočíva v tom, že do puzdra projektilu či bomby naskladáme kôpku menších bombičiek (submuníciu) a do každej z nich ďalšiu submuníciu. Na základe zloženia vnútra, a nie obalu, je preto primeranejšie hovoriť o trieštivej munícii či v angličtine cluster ammunition. Jej poslaním je rozptýliť smrtiaci účinok na čo najväčšiu plochu tak, že sa v prvej fáze nechajú explodovať tesne pred dopadom, aby sa v druhej fáze z každej bombičky vyrojili menšie bombičky a z tých explodovali potom roje ďalších.
AUTOR: Patrik Sloboda
