Kyjanička purpurová (Claviceps purpurea) patrí medzi tzv. vreckaté huby. Má viacero ľudových pomenovaní, najznámejšie je námeľ. Ide o parazitickú hubu. Dominantná rastlina na jej cudzopasenie je raž, ale nepohrdne ani jačmeňom, ovsom, pšenicou alebo rôznymi trávami. Na konci cudzopasenia vytvoria („infekcie“) hubové vlákna pevný čierny útvar – sklerócium („odpočívajúci útvar“). V skleróciu sa nachádza množstvo rozličných druhov alkaloidov – ergotamín, ergokristín, ergonovín, ergosín, ergocornín a alfa-ergokryptín. Zároveň sa tu nachádzajú aj ďalšie látky – tyramín, histamín, antrachinóny a iné. Alkaloid ergotamín je pomerne komplikovaná molekula, ktorá obsahuje aj kyselinu lysergovú. Len pre zaujímavosť dietylamid kyseliny lysergovej je droga a halucinogén LSD. LSD syntetizoval švajčiarsky chemik Albert Hofmann (1909 – 2008) v roku 1938. Samotný Hofmann objavil efekt LSD až v roku 1943, a to náhodou, keď sa mu isté množstvo látky rozlialo na kožu. V 50. a 60. rokoch minulého storočia CIA používala LSD pri výsluchoch v projekte MKUltra. Otravu skleróciami – ergotizmus poznali už v staroveku (cca 1100 rokov p. n. l.) čínski lekári. Takisto sa spomína v starovekých asýrskych tabuľkách, v egyptských papyrusoch a niektorých knihách Biblie. Ergotizmus môžeme v zásade rozdeliť na dve formy: kŕčovú (konvulzívnu) a gangrenóznu (sneťovú) formu. Konvulzívna forma sa prejavuje svalovými kŕčmi, rôznymi deformáciami končatín, halucináciami, demenciou, poruchami reči a osobnosti. Gangrenózna forma sa prejavuje nedokrvením a následným postupným odumieraním a „odpadávaním“ častí tela, hlavne akrálnych častí. Symptómy zahŕňajú bolesti hlavy, pocit na vracanie, vracanie, slabosť, hnačku, bolesti brucha, nadmerné slinenie, nadmerné potenie, smäd, pálčivé bolesti kože, studenú kožu a studené končatiny, ťažkosti pri rozprávaní, hučanie v ušiach, oslepnutie, halucinácie, stratu menštruácie, potrat v gravidite. Choroba mala aj názov ignis sacer („svätý oheň“) alebo „oheň sv. Antona“, hlavne pre spomínané pálčivé bolesti v končatinách, ktoré pripomínali horiaci oheň v tele postihnutých. (Pre predstavu ako taký postihnutý človek vyzerá, pozrite výjav na obraze Matthiasa Grünewalda Pokušenie sv. Antona z roku 1516. Človek postihnutý ergotizmom je zobrazený vľavo dole.)
Udáva sa, že smrteľná dávka sklerócia pre človeka je približne 5 g. Kyjanička purpurová a ergotizmus sú známe odvtedy, odkedy ľudia začali pestovať raž. Prvý známy („opísaný“) prípad ergotizmu v Európe bol v roku 857. Prvá „dobre“ zdokumentovaná epidémia ergotizmu bola v rokoch 944 – 945. Vtedy zomrelo okolo 20 000 ľudí, ktorí žili v Paríži a v oblasti Akvitánska. V tom čase to bola polovica tam žijúcej populácie. O pacientov sa starali hlavne členovia rádu sv. Antona. Uvádza sa, že na konci stredoveku im patrilo 372 nemocníc. Tieto hagioterapeutické centrá boli prvými špecializovanými európskymi medicínskymi centrami a mnísi rádu sv. Antona mali hlboké znalosti o liečbe ergotizmu a hrozných následkoch otráv. Základom liečby postihnutých ergotizmom („pacientov“) bolo vylúčenie akejkoľvek potravy, ktorá obsahovala raž. Postihnutí teda dostávali jedlá, ktoré neobsahovali hubu (kyjaničku), vína obsahujúce vazodilantanciá (látky rozťahujúce cievy) a analgetické masti. Zároveň sa im aplikoval balzam sv. Antona, ktorý bol prvým transdermálnym prípravkom v histórii (prípravok, ktorý sa aplikuje na kožu a pôsobí systémovo).
AUTOR: Ján Lakota
