Niet pochýb o tom, že USA sú silnou jadrovou veľmocou. A to nielen čo sa týka jadrových elektrární, ale aj jadrových zbraní. Jadrové zbrane sú pre ľudstvo tou najnebezpečnejšou známou zbraňou, ktorá bola vyvinutá. Zvlášť ak sa nachádza v rukách štátu, v ktorom je štátny terorizmus nástrojom štátnej politiky. USA takýmto štátom nepochybne sú. Smutným faktom je, že USA sú jediným štátom, ktorý použil jadrové zbrane proti ľuďom. Na následky použitia tejto zbrane zomreli státisíce ľudí. A zomierajú stále aj po skoro 80-tich rokoch od ich použitia. Odvtedy sa už tiež použili zbrane s ochudobneným uránom pri bombardovaní bývalej Juhoslávie v roku 1999 zločincami NATO, pri vojnách v štátoch Blízkeho východu a v poslednom čase na Ukrajine. Všade na týchto zločinoch je zreteľný podpis USA. Pozrime sa teraz na niekoľko príkladov hroziacich havárií, ktoré sú stále aktuálne.
Zaujímavým prípadom je strata jadrovej zbrane, ktorá bola odhodená zo strategického bombardéra amerického letectva B-47 pri rieke Savanna v Georgii dňa 5. februára 1958 počas cvičenia. K incidentu došlo tak, že počas cvičenia mal bombardér kolíziu so stíhačkou F-86. Pilot stíhačky sa stihol katapultovať ešte pred rozpadom lietadla a poškodenému bombardéru sa podarilo núdzovo pristáť na letisku Hunter Army, po odhodení bomby do vôd okolo Wassaw Sound z dôvodu bezpečnosti pri pristávacom manévri. Desať týždňová pátracia misia 100 príslušníkov námorníctva nedokázala nájsť ani zistiť, kde bomba spadla. Zbraň sa nikdy nenašla. Pentagon dlhé roky popieral, že by jadrová zbraň mohla vybuchnúť. Letectvo dlhé roky túto nehodu utajovalo. Až neskôr oficiálna správa uviedla, že išlo o zbraň Mark-15 a že údajne jadrová kapsula nebola v čase nehody vložená v bombe.
Ale v roku 1994 bol odtajnený dokument, ktorý rozprával iný príbeh. Podľa svedectva vtedajšieho námestníka ministra obrany W. J. Howarda v spoločnom výbore amerického Kongresu pre atómovú energiu z roku 1966 bola stratenou zbraňou úplná, plne funkčná bomba s jadrovou kapsulou. Ak je to tak, že bomba skutočne obsahuje plutóniovú spúšť, výsledná explózia by zahŕňala ohnivú guľu s polomerom viac ako jednu míľu a tepelné žiarenie na vzdialenosť až 10-krát väčšiu.
Tento príklad som vybral preto, lebo počas dlhých rokov sa udalosť utajovala, až nakoniec sa musela verejnosť o udalosti informovať. Smutným faktom však je, že Pentagon nejaví záujem nielen o pravdivé vyšetrenie udalosti, ale ani o nájdenie zbrane. Ďalším smutným faktom je, že také vážne nehody s jadrovými zbraňami sú utajované alebo sú popisované udalosti zľahčované, aby sa medzi obyvateľmi nešírila panika. Faktom tiež je, že USA postrácali okolo 8-12 funkčných jadrových bômb v USA i po svete. Incidentov však bolo niekoľko desiatok ak nie stoviek.
Pentagon tvrdí, že jadrové výbuchy nehrozia. Istotu však nemajú. A ak by aj bola pravda, že výbuchy nehrozia, aj tak hrozí nebezpečenstvo rozprášenia uránu z týchto zbraní ako sa stalo v roku 1950 napríklad B-50, ktorý odhodil bombu Mark 4 nad riekou St. Lawrence neďaleko Riviere-du-Loup, asi 300 míľ severovýchodne od Montrealu. Zbraň vybuchla a aj keď jej chýbalo základné plutóniové jadro, výbuch rozprášil takmer 45 kg uránu.
Nehody sa nevyhli ani Veľkej Británii. V roku 1958 bombardér B-47 na americkej leteckej základni Greenham Common v Anglicku, údajne nabitý jadrovou zbraňou, začal horieť a úplne zhorel. V roku 1960 skupina vedcov pracujúcich v Atomic Weapons Research Establishment (AWRE) zistila okolo základne známky vysokej rádioaktívnej kontaminácie. Americká vláda nikdy nepotvrdila, či nehoda zahŕňala jadrovú hlavicu. Prečo by sa priznávala že?
Ďalší príklad zatĺkania jadrových nehôd. V roku 1986 bol zistený únik rádioaktívneho žiarenia na leteckej základni Wright-Patterson. Nukleárna regulačná komisia uložila vzdušným silám pokutu 102 500 dolárov za neoznámenie úniku amerícia-241 a za rádioaktívnu kontamináciu zamestnanca, ktorý pomáhal pri odstraňovaní nehody.
Americium-241 kontaminovalo skladovaciu halu na základni v septembri 1986. Náklady na likvidáciu kontaminácie boli vo výške 2 miliónov dolárov, jednej z najnákladnejších jadrových nehôd v histórii letectva. Nelegálne uskladnený rádioaktívny prášok unikol, keď pracovníci pri inventarizácii prístrešku náhodne otvorili sud s materiálom. Zaujímavé je, že v roku 1965 na tejto základni vznikol požiar vojenského lietadla, ktorý zničil trup lietadla. V lietadle boli údajne iba komponenty jadrových zbraní a atrapy. Podľa vtedajšej správy bolo výsledné radiačné riziko minimálne. Na lietadle, náklade a oblečení personálu na likvidáciu výbušnej munície a hasičského personálu bola zistená menšia kontaminácia, ktorá bola odstránená bežným čistením. A o 21 rokov sa tam nájde nelegálne uskladnený jadrový materiál, ktorý katastrofálne kontaminoval prostredie. Čistá náhoda?
V oblasti španielskej dediny Palomares na pobreží alebo v mori tiká od roku 1966 stratená jadrová bomba tiež. Dve americké vojenské lietadlá sa zrazili vo vzduchu a pričom sa na zem zrútili štyri termonukleárne bomby. Tri boli rýchlo nájdené na súši, ale jedna je „nezvestná“. Má 1,1 megatonovú hlavicu, čo je približne tisíckrát viac ako výbušná sila zhodenej bomby na Hirošime v roku 1945.
Dňa 21. januára 1968 Boeing B-52G-100-BW Stratofortress letectva Spojených štátov amerických, sériové číslo 58-0188, pridelený 380. strategickému leteckému krídlu, letel na misiu Airborne Nuclear Alert v rámci operácie Chrome Dome. (operácia Chrome Dome bola operácia, kedy sa vo vzdušnom priestore sveta nepretržite striedali vojenské lietadlá s jadrovými náložami od roku 1961. Po tejto nehode v roku 1968 bola operácia zrušená).
Na palube lietadla došlo k požiaru zapríčinenému ľudskou chybou a posádka sa musela katapultovať. Lietadlo havarovalo asi 12 km od vojenskej základne USA v Thule Grónsko. Došlo k detonácii konvenčných výbušnín. Jadrový výbuch našťastie nenastal, ale do ovzdušia a na zem bolo rozptýlené rádioaktívne plutónium, urán a trícium v širokom priestore. Dekontaminácia prostredia stála niekoľko miliónov USD viac ako v v španielskom Palomares v roku 1986.
Portugalsko sa môže Američanom poďakovať za ich nechcený darček v podobe ponorky USS Scorpion, ktorá havarovala neďaleko Azorských ostrovov v roku 1968. Na palube zahynula celá posádka – 99 mužov. Všetci odpočívajú svoj večný sen v mori. Trosky ponorky, jadrový reaktor S5W a dve jadrové torpéda Mark 45 s hlavicami W34 neboli nikdy vyzdvihnuté.
Vo svete boli zaznamenané stovky prípadov incidentov a havárií s jadrovými zbraňami. Mnohé dodnes USA zatajujú. Kedy možno očakávať v USA alebo inde v svete jadrové výbuchy zo stratených atómových zbraní? To nikto nevie. Ale s pribúdajúcim časom nebezpečenstvo rastie.
Na záver je povinnosť spomenúť potencionálne britské nebezpečenstvo, ktoré o svojich jadrových incidentoch drží bobríka mlčania a to aj napriek mohutnej kritike verejnosti. Oddelenie ministerstva obrany, ktoré dohliada na britský program jadrových zbraní, odmietlo zverejniť podrobnosti o viac ako 100 bezpečnostných incidentoch, ktoré zaznamenalo len za posledných päť rokov.
AUTOR: Z mesta SNP Ivan Štubňa
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.