Hoci od vpádu ozbrojených oddielov palestínskeho hnutia Hamás na územie Izraela uplynulo už niekoľko týždňov, neutíchajú úvahy o tom, ako sa mohlo stať, že Izrael sa nechal prekvapiť takým zahanbujúcim spôsobom. Dlhé roky si totiž pestuje politický, vojenský a komerčný punc krajiny disponujúcej najvyspelejšími elektronickými technológiami na stráženie hraníc so znepriateleným susedstvom.
Izrael a svet
Bojovníci Hamásu spustili v skorých ranných hodinách 7. raketový útok, po ktorom prenikli z Pásma Gaza do južného Izraela bez zjavného narazenia na vojenský odpor armádnych útvarov protivníka. Izraelská rozviedka, kontrarozviedka, viacstupňové bezpečnostné zložky a celá vojenská mašinéria štátu prenechávala formáciám Hamásu sedem až osem hodín takmer úplne voľné pole pôsobnosti, na čo židovský štát príšerne doplatil.
Masakry izraelského civilného obyvateľstva v ten deň šokovali svet. Obzvlášť ohromené ostali krajiny transatlantického civilizačného okruhu, ktoré sa okamžite postavili na stranu Izraela, keď jeho vláda vyhlásila, že štát sa ocitol vo vojnovom stave, bol napadnutý a musí podnikať rázne kroky na svoju obranu. Boli a sú nesmierne tvrdé, pretože letecké a pozemné ostreľovanie Pásma Gaza, kde sa natískalo 2,3 milióna obyvateľov, si vyžiadalo vysoké straty na ľudských životoch.
Solidarita medzinárodného spoločenstva, ktorému Západ prestáva udávať tón, sa postupne prenáša v prospech Palestínčanov. Dňa 12. novembra odhlasovalo v OSN 145 krajín rezolúciu, že budovanie izraelských osád na okupovaných palestínskych územiach vrátane východného Jeruzalema a okupovaných Golanských výšin je nezákonné. Iba jedna európska krajina – Maďarsko – z celkového počtu siedmich hlasovala proti. Hlasovania sa zdržala Česká republiky, no ostatné európske štáty vrátane Slovenska, Slovinska, Chorvátska, Nemecka, Poľska, ba i Veľkej Británie, rezolúciu podporili.
Medzitým OSN, UNICEF, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a ďalšie medzinárodné inštitúcie vyzývajú Izrael k okamžitému zastaveniu streľby vzhľadom na vysoké počty civilných obetí a kritický stav zásobovania. Takéto názorové posuny vytvárajú na európskej pôde priestor na otváranie chúlostivých debát o donedávna tabuizovaných témach. Mienkotvorné masmédiá, najmä verejnoprávne, dostavajú rozporuplné podnety „zhora“ o práve aktuálnych kritériách tzv. politickej korektnosti a na pretras sa môžu dostávať otázky, dlho obchádzané a hodnoverne nezodpovedané.
Technologická superveľmoc
Medzi ne patrí záhada ohľadom niekoľkohodinovej neschopnosti bezpečnostných a silových inštancií Izraela ustrážiť si hranice pozdĺž Pásma Gazy a znemožniť Hamásu podniknúť vojenský útok. Na hodnoverné poznatky o príčinách zlyhania si zrejme budeme musieť počkať mesiace či skôr roky. Dovtedy bude musieť ambiciózny izraelský sektor informačných technológií hľadať spôsoby, ako minimalizovať následky nabúrania prestíže a straty hodnovernosti marketingových sloganov o bezkonkurenčných prvenstvách vo výskume, vývoji, produkcii a využívaní tej či onej oblasti monitorovacích a bezpečnostných technológií.
Izrael bol až dosiaľ na nepriepustnosť svojich hraníc veľmi hrdý. Leží pri východnom pobreží Stredozemného mora a susedí na severe s Libanonom, na severovýchode so Sýriou, na východe s Jordánskom a na juhozápade s Egyptom. K Izraelu prilieha aj Západný breh rieky Jordán (Judea a Samária) a Pásmo Gazy, čo je územie čiastočne spravované Palestínskou autonómiou. Tieto oblasti sú Izraelom okupované od šesťdňovej vojny v roku 1967. Úsilie vedenia židovského štátu o neustále technické a vojenské zdokonaľovanie ochrany hraníc vychádza zo skutočnosti, že od roku 1948 viedol niekoľko vojen s mnohonásobne početnejšími a vojensky silnými susedmi. Čeliť kvantitatívnej presile nepriateľov a uspievať v zrážkach s nimi dokázal najmä vďaka prevahe pri zbieraní, spracúvaní a vyhodnocovaní získavaných informácií, aby potom svoje poznatky využil na predvídanie a marenie zámerov protivníkov. Stručne povedané: víťazil, i keď bol numericky slabší, pretože bol chytrejší.
Stál vždy krok i dva pred nepriateľmi. Až teraz na tú blamáž s hnutím Hamás. Z hľadiska mnohých Palestínčanov a islamských krajín sveta je to hnutie národnooslobodzovacie, no z hľadiska židovského štátu teroristické. Pôsobí totiž hlavne zvnútra, v úzkej prepojenosti s palestínskym a arabským obyvateľstvom žijúcim vo vnútri Izraela a majúcim izraelské štátne občianstvo alebo trvalý pobyt. Podľa Štatistického úradu www.cbs.gov.il tvorili k 31. decembru 2021 až 21,1 % z celkového počtu 9 449 000 obyvateľov Izraela. K tomuto segmentu populácie treba prirátať Palestínčanov, ktorí legálne dochádzajú z palestínskych autonómnych oblastí do Izraela za prácou.
Rozlišovať medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou štátu je preto nesmierne zložité. Aby toho nebolo málo, treba si uvedomiť, že militantné palestínske organizácie vedú proti Izraelu časté protestné a povstalecké akcie. Dve väčšie a rozsiahlejšie (v rokoch 1987 – 1993 a 2000 – 2005) dostali pomenovanie intifáda, ktoré sa už do slovenčiny a češtiny ani neprekladá. Niektorí pozorovatelia považujú tohtoročnú ofenzívu hnutia Hamás za tretiu intifádu, najmä ak neprerastie do vojny s okolitými arabskými štátmi či s Iránom.
Za takýchto okolností považuje izraelská vláda, ale i domáci a zahraničný židovský kapitál, za potrebné investovať do vedy a výskumu v najrôznejších vedecko-technických odvetviach a osobitne vo sfére kybernetiky a informačných technológií (IT). Samostatnou doménou v IT sa stáva v 21. storočí umelá inteligencia. Z hľadiska ochrany a bezpečnosti štátu Izrael hrá kľúčovú úlohu takzvaná všeobecná umelá inteligencia AGI (Artificial General Intelligence), ktorá odkazuje na systémy riešiace zadané úlohy rovnako dobre alebo dokonca lepšie ako človek, a to bez nutnosti predchádzajúceho učenia jednotlivých úzko vymedzených úloh. AGI spája flexibilné myslenie a uvažovanie človeka s bleskurýchlym spracovaním dát, čo sa potom môže využiť pri budovaní sietí kvantových počítačov.
Izraelská veda dosiahla na tomto poli nespochybniteľné úspechy a špičkovú svetovú úroveň, ktorú dokáže aj komerčne a podnikateľsky využiť. Pridajme k tomu sofistikovaný domáci a zahraničný marketing a prestaneme sa čudovať, že izraelskí školitelia pomáhajú štátnym a korporátnym bezpečnostným štruktúram najmä v USA a EÚ zdokonaľovať svoje bezpečnostné systémy.
AUTOR: Patrik Sloboda
