V porovnaní s Rakúskom či Maďarskom, kde začína byť situácia s migrantmi hektická, vládne na Slovensku relatívny pokoj. Jeho obyvatelia môžu za to poďakovať jednak pretrvávajúcej nenápadnosti svojej krajiny z pohľadu zahraničia, jednak menšej atraktívnosti sociálneho systému oproti niektorým západnejšie orientovaným štátom Európy. A tak dominantným a azda aj jediným motívom ostáva aktuálne otázka, ako naložiť s výsledkom gabčíkovského referenda.
Podľa Kisku sa ľudia boja, pretože nemajú dosť informácií
Hoci prvé reakcie sú už nejaký čas známe, s odpoveďou na ňu sa zodpovední príliš ďaleko neposunuli. Prezidenta SR Andreja Kisku zamietavý postoj obyvateľov juhoslovenskej obce neprekvapil. Podobne by podľa neho v tomto čase dopadlo takéto referendum kdekoľvek inde na Slovensku. Jeho vyhlásenie však obsahovalo dve nie veľmi kompatibilné časti.
Najprv „empaticky“ zdôraznil, aby neboli odsudzovaní ľudia za to, že majú obavy a strach z neznámeho. Príčinou je podľa neho fakt, že často sú ich jedinou informáciou „výroky politikov o utečencoch ako utajených teroristoch“, pretože „nemajú dosť informácií a nikto s nimi seriózne nehovorí“. Najpádnejší argument domácich proti zriadeniu tábora je pritom dôverne známy: tábor nie je ohradený, čo poskytne utečencom pochádzajúcim zo Sýrie či Pakistanu možnosť voľného pohybu. Vzápätí sa však, na rozdiel od viacerých opozičných strán, výzvy rešpektovať výsledok plebiscitu zdržal. „Chcem povedať úplne jasne, že v plnení záväzkov, ktoré naša vláda v tejto veci prevzala, má moju plnú podporu,“ povedal Kiska.
Rezort vnútra napriek odmietnutiu v prípravách pokračuje
Prvá reakcia premiéra Roberta Fica na rozhodnutie Gabčíkovčanov, ktorí sa proti dočasnému ubytovaniu rakúskych azylantov vzbúrili, vyznela pre nich v porovnaní so stanoviskom hlavy štátu podstatne sľubnejšie. Vláda vraj nebude referendum ignorovať a nie je vylúčené, že tábor napokon bude inde. „Počkajte, ako vôbec dopadne táto prvá dohoda s Rakúskom, ako a či vôbec bude realizovaná, či vôbec to bude Gabčíkovo, či pôjdeme niekde inde. Rozumieme tomu, čo ľudia v Gabčíkove povedali, je povinnosťou vlády, aby na toto referendum určitým spôsobom reagovala,“ povedal Fico.
Rezort vnútra zobral výsledky referenda na vedomie, v plánoch na umiestnenie azylantov v Gabčíkove však pokračuje. Jeho obyvateľov ubezpečuje, že bezpečnostné opatrenia budú prísne. Na slová premiéra reagoval písomným stanoviskom: „Ministerstvo vnútra pripravuje opatrenia na absolútne minimalizovanie bezpečnostného rizika s plánovaným príchodom rakúskych azylantov do Gabčíkova, ktoré verejnosti včas oznámime.“ Ďalšie detaily príliš nekonkretizoval. „Sú, samozrejme, pripravené aj iné možnosti, ale z hľadiska dostupnosti a pripravenosti je Gabčíkovo najvýhodnejšou z nich,“ prezradila hovorkyňa MV Andrea Dobiášová. Nejde vraj o zriadenie nového tábora, ale o budovy, ktoré sa využívali od roku 1994 ako azylové centrum a prešli nimi tisícky žiadateľov.
Žiadateľ by sa porušením zákona pripravil o azyl
Polícia narušovanie poriadku nepredpokladá – pre utečencov, ktorí majú dočasne (podľa dohody na dva roky) prísť do Gabčíkova, plánuje sprísniť bezpečnostné opatrenia. V obci pribudnú policajti, v pláne sú tiež výjazdy pohotovostnej motorizovanej jednotky. Rakúska strana bude mať v azylovom tábore aj vlastnú bezpečnostnú službu. Ako naznačil riaditeľ tlačového odboru MV Ivan Netík, pripravené sú aj iné opatrenia, tie však nie je možné z taktických ani bezpečnostných dôvodov konkretizovať. „Treba si uvedomiť, že ľudia, ktorí tu budú ubytovaní, sú žiadateľmi o azyl v Rakúsku, čiže v cieľovej krajine, kde chcú získať azyl. Preto akékoľvek výtržnosti alebo porušovanie zákona by v konečnom dôsledku pre nich znamenalo, že tento azyl nezískajú a budú z Rakúska vyhostení,“ argumentuje Netík.
Dodajme, že podľa Migračného úradu SR by mali prísť do Gabčíkova prví azylanti (250) koncom augusta a ďalší (250) v septemberi. V zmysle rakúskeho práva a predpisov ostanú naďalej azylantmi Rakúska a tam aj poputujú.
Zdroje: TA3, TASR