Kým sa pobaltské krajiny a Poľsko vydali cestou militarizácie a vytrvalo žiadajú o zriadenie stálych základní NATO na svojom území, Slovensko si zvolilo inú formu spoluúčasti, ktorú chce prezentovať 3. a 4. novembra 2015 v Bukurešti, počas stretnutia lídrov členských štátov východného krídla aliancie (Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česko, Maďarsko, Bulharsko, Slovensko a Rumunsko).
„Vidíme a rešpektujeme, že niektoré krajiny NATO žiadajú základne na svojom území. Slovensko stálu základňu na vlastnom území nepožaduje. Pracujeme na vytvorení malých kontaktných skupín, ktorých hlavnou úlohou bude koordinovať národné obranné plány s plánmi aliancie,“ potvrdil včera riaditeľ tlačového odboru MZV Juraj Tomaga.
Trvalá prítomnosť jednotiek NATO na území Slovenska, ktorá by mohla evokovať inváziu vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968, teda bezprostredne nehrozí. To ale neznamená, že takýto zámer je týmto definitívny pochovaný. Napriek tomu, že viaceré štáty (Nemecko nevynímajúc) myšlienke stáleho rozmiestnenia aliančných vojakov v bývalom východnom bloku a vlastne porušenia dohody medzi Ruskom a NATO z roku 1997 nie sú naklonené, tlak Poľska požadujúceho viac bezpečnostných záruk od spojencov je čoraz silnejší. Je očividné, že zvyšné krajiny V4 (ČR, Slovensko a Maďarsko) sa v otázke nadšenia pre severoatlantické záležitosti dostávajú do vleku svojho najväčšieho partnera.
Ostáva ešte jedna neuzavretá záležitosť. Minulý rok v septembri rozvírila už aj tak napäté ovzdušie správa o nevyužitom logistickom sklade 20 km od Popradu, ktorý mala na summite NATO v britskom Walese (4. – 5. 9. 2014) ponúknuť aliancii ako prejav solidarity v rámci budovania síl rýchlej reakcie Slovenská republika. Presnejšie jej prezident Andrej Kiska, ktorý týmto návrhom vyvolal vlnu občianskeho rozhorčenia. Brusel sa síce k ponuke zatiaľ oficiálne nevyjadril a šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák vtedy poprel šíriace sa špekulácie o zriadení skladu zbraní a rakiet, či nebodaj základne NATO, samotný plán už len tým, že sa okolo neho robili podozrivé tajnosti, obyvateľov mesta pod Tatrami (a nielen ich) neprestal znepokojovať.
Čo konkrétne sa malo na inkriminovanom mieste uskladňovať, a zachrániť tak 20 ľudí pred stratou zamestnania, ostáva dodnes záhadou. Jednoduchou dedukciou však možno dospieť k predpokladu, že akiste nie vojenské rovnošaty ani obuv, ale nejaký druh munície určenej na operácie NATO. V každom prípade sa netreba obávať, že trojica Kiska – Lajčák – Glváč, ktorá reprezentuje v štátno-politickej reprezentácii SR proamericky a proaliančne naladené jadro, nechá vec odísť do stratena. Už teraz dávame pre potreby aliancie (rozumej prevažne USA) k dispozícii letisko Sliač, vojenské výcvikové stredisko Lešť a zaviazali sme sa aj vyškoliť ukrajinských odmínovačov. Čo bude ďalej a aký diel z pravdivého celku nám bude opäť sprístupnený, môžeme len hádať.
Zdroje: Sputniknews.com, Pravda, ČTK