Jednoznačné výsledky referenda, v ktorom miestni obyvatelia odmietli zriadenie utečeneckého tábora v Gabčíkove, nezmenili rozhodnutie vlády Slovenskej republiky prevziať na prechodné ubytovanie od Rakúska 500 osôb, ktoré tam podali žiadosť o azyl. Oddialilo však príchod prvej várky azylantov z dolnorakúskeho Traiskirchenu, ktorý praská vo švíkoch. Juhozápadný sused Slovenska v snahe odľahčiť tomuto táboru, ktorý poznali na vlastnej koži na jeseň 1956 tisíce Maďarov, o 12 rokov neskôr Čechov a Slovákov, urobil nečakaný krok.
25. augusta začal budovať 150 metrov od hranice so Slovenskom a necelých 5 kilometrov od centra Bratislavy tábor pre migrantov. Stavba z kontajnerov je rýchla a jednoduchá a celý tábor – údajne dočasný – by sa dal ľahko demontovať. Keby bola vôľa, pretože platí aj opačná (ne)výhoda tohto typu táborov. Dajú sa rozširovať, až sa stávajú skutočnými mestečkami, najmä keď sú – ako to bude v Bergu už od prvého dňa – napojené na elektrinu a vodu.
Nový tábor leží za okrajom dolnorakúskeho Bergu, obce s necelou tisíckou obyvateľov s trvalým pobytom. Počiatočná kapacita utečeneckého tábora má byť 40 – 60 osôb a uprednostňované budú rodiny s deťmi. Dostanú podľa všetkého povolený voľný pohyb po okolí, čo privádza do pomykova Bratislavu a Slovensko. Ako uviedla tlačová agentúra SITA, ministerstvo vnútra napísalo list, v ktorom rakúsku stranu upozorňuje na niekoľko výhrad, ktoré Slovensko má k výstavbe tábora v blízkosti hraníc medzi Slovenskom a rakúskym Bergom. „Je tam viacero rizík, pre ktoré umiestnenie toho tábora nie je dobré,“ povedal novinárom po skončení rokovania vlády minister vnútra Robert Kaliňák, citovala ho SITA.
Diane na hraniciach Slovenska nadobúda novú dynamiku v dôsledku toho, že Turecko, Grécko, Macedónsko, Srbsko a Maďarsko prestávajú zvládať nápor utečencov zo Sýrie a nechávajú ich putovať naprieč Európou. Západ od jari 2011 podporuje, cvičí a vyzbrojuje v Sýrii najrôznejšie ozbrojené povstalecké skupiny so spornou lojalitou. Najradikálnejšie z tých, čo sa mu vymkli spod kontroly, teraz bombarduje. Masový exodus zo Sýrie bude preto pokračovať a smerovať cez Balkán a strednú Európu do Nemecka, Veľkej Británie a Škandinávie. Princíp Dublinskej dohody, že žiadatelia o azyl majú ostávať v prvej krajine Schengenského priestoru, do ktorej vstúpia, je v troskách.
Inšpiráciu slovenskej vláde, hodnú zváženia, poskytol prezident susedného Poľska. Nemecký denník Bild Zeitung publikoval 26. a 27. augusta v dvoch častiach rozhovor s Andrzejom Dudom, ktorý poslal Berlínu a Bruselu priam kacírsky odkaz. „Čo sa týka utečencov, máme obzvlášť veľký problém kvôli konfliktu na Ukrajine. Kým bude pokračovať, budú naďalej utekať za hranice tisíce Ukrajincov, predovšetkým do Maďarska a Poľska. Sme najbližší susedia Ukrajiny a nemôžeme sa cítiť bezpečnými. Pri opätovnej eskalácii konfliktu k nám bude prichádzať ešte viac utečencov. Už teraz sa objavujú indície, že k nám chcú utiecť státisíce Ukrajincov. Ostatné európske štáty by to mali zohľadniť, keď hovoria o pripravenosti pomáhať.“ Inými slovami, A. Duda odmieta výčitky Bruselu i Berlína, že Poľsko sa zdráha prijímať utečencov zo Sýrie, ostatnej Ázie a Afriky. Pripomína, že Poľsko sa pripravuje na príjem utečencov z Ukrajiny, kde hrozí opätovné vzplanutie vojny na Donbase. 43-ročný Duda sa vôbec nezmienil o Slovensku ako o štáte hraničiacom s Ukrajinou, čo by bolo potrebné Nemecku a západnej Európe na doplnenie pripomenúť.