V roku 2001 zničili radikáli v Afganistane dve tisícročné sochy Budhu, v Palmýre antické pamiatky, náleziská v Ninive a v Nimrúde. Na severe Iraku v asýrskom meste Nimrúd, starom 3000 rokov, vypálili mosulskú knižnicu s 8 000 vzácnymi zväzkami a zničili aj sochy staré 5000 rokov. Na Sinaji v máji 2011 zničila bomba svätyňu šejcha Zuvajida, ktorý postavil v Afrike prvú mešitu. Do Egypta prišiel s armádou spoločníka proroka Mohameda, ktorý dobyl Egypt pre islam v roku 640 n. l. V Pakistane salafisti uskutočnili mnoho útokov na súfijské svätyne, pričom došlo aj k zabíjaniu veriacich.
Nasledovali salafistické útoky na súfijské svätyne v Tripolise. V novembri 2017 si útok na mešitu Bir al-Abdu v Egypte vyžiadal 305 mŕtvych a 128 zranených. V Somálsku boli zničené svätyne v Mogadiše, kde boli rozhádzané ostatky svätých po ulici s cieľom zničiť uctievanie hrobov. Fundamentálni salafisti chceli očistiť islam od povier a nastoliť teokratickú diktatúru. Aj v Egypte bolo v roku 2012 zničených 20 svätýň. Podľa stránky refworld.com v 20. a 21. storočí sa práve salafistický trend najviac stotožnil s džihádom, vďaka myšlienkam šejcha Ibn Tajmíji (1263 – 1328). V roku 2012 v Mali zničili islamskí fanatici 14 hrobiek svätých mužov súfizmu (z pôvodných 16) v Timbuktu, nazvanom aj mestom 333 svätých, pretože je tam údajne pochovaných až 333 svätých mužov islamu. Hrobky priliehali k starej mešite zo 14. storočia. Stalo sa to len pár dní po tom, čo ich UNESCO zaradilo do registra pamiatok v ohrození. Prečo však zničili aj mnoho mešít, je otázne. Mali bolo centrum rôznych islamských ríš, ako bola Ghanská a Songhanská ríša, ktorá patrila k najväčším v Afrike.
Súfizmus je mystický smer islamu, ktorý vznikol v Iraku v 8. storočí. Aj v Iráne bola tradícia mysticizmu silnejšia ako inde v moslimskom svete, pretože bola zakorenená už v predošlej perzskej kultúre. V spirituálnej Indii sa šíril islam skôr cez sufistov ako dobývaním. Keďže islam neuznáva kasty a triedy a všetkých považuje za rovných, mohol sa rýchlo šíriť práve tu, v kastovníckej Indii. Slovo súfizmus má pôvod v slove čistý, rýdzi, pravý, s čím súvisí aj dôraz na čistotu srdca a duše. Používať sa začalo 150 rokov po smrti proroka Mohameda. Islam vyznáva v Mali 95 % populácie, väčšinu tvoria sunniti, ovplyvnení práve súfizmom. Súfijské rády v Afrike boli hlavným prúdom islamského hnutia a boli považované za jeho centrum a vrchol duchovného úsilia. Na nich bolo založené hnutie sanusiov v Líbyi a ďalších, ktorí trvali okrem iného na boji proti západnému imperializmu. Mestá ako Timbuktu, Gao a Kano sa stali medzinárodným centrom islamských učencov.
Dnes je Timbuktu jedným zo siedmich svätých islamských miest, ukrýva množstvo hlinených hrobiek a významné prvky starej africkej architektúry. Je to staré univerzitné mesto, kde sa študovalo islamské právo, arabčina, medicína, astronómia, literatúra, matematika, architektúra, história a ďalšie vedy. Založili ho v 12. storočí Tuaregovia. V časoch najväčšej slávy, v 15. a 16. storočí, tu študovalo až 25 000 študentov. Tunajší islam sa považuje skôr za tolerantný a prispôsobený miestnym podmienkam, uctieva predkov, obsahuje mystické prvky a absorboval tradičné africké prvky spirituality. Vláda Mali nezasahuje do náboženských záležitostí. Ženy sú zapojené do spoločnosti a nenosia závoje. Útok v Timbuktu bol len časťou trendu salafistov – ničenia súfistických pamiatok v Líbyi – po páde Muammara Kaddáfího.
So súfizmom sa spája aj kult svätcov, ktorí konajú zázraky, vedia komunikovať so zvieratami, s prírodou, liečia. Tento kult však islamská ortodoxia neuznáva a často proti nemu tvrdo zasahuje, najmä wahhábistická vetva. Wahhábisti zničili dokonca aj hroby členov Mohamedovej rodiny v Medine. Zakazujú fajčenie, tanec, spev a nosenie šperkov u mužov. Súfizmus sa vyznačuje duchovnou hĺbkou a toleranciou, kým islam sa orientuje skôr na šaríu a kódexy. Ortodoxia sa však pozerá na mystiku s nedôverou. Mystika sa vyvinula z rozjímania, z askézy a z osobného vzťahu s Bohom. Menej náboženstva, viac spirituality nás posúva bližšie k Bohu, tvrdil psychiater prof. Stanislav Grof, známy experimentátor s holotropným dýchaním a zmenou stavov vedomia. Mystici mali často ťažký život, keďže boli nezávislí, slobodní od systému, od cirkevnej hierarchie, preto bol v minulosti napríklad aj mučeník Mansúr al-Halládž bičovaný, kruto mučený a upálený.
Radikáli v Timbuktu oznámili, že plnia Boží príkaz. Vyvalili dvere na hrobkách, ktoré sa mali otvoriť až na „konci sveta“, a spálili tisíce vzácnych rukopisov. Zostala po nich len hŕba rozbitého kamenia. Vláda Mali vtedy požiadala o vyšetrenie týchto zločinov. Medzinárodný trestný súd v Haagu v roku 2016 odsúdil za devastovanie historických pamiatok na 9 rokov Ahmada Mahdího Fakiho zo skupiny Ansar Dine, ktorá v roku 2012 v Timbuktu zničila 9 mauzóleí zo 14. storočia. Hrobky sú od roku 1988 zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ničenie pamiatok patrí od roku 1954 k vojnovým zločinom. V roku 2015 theguardian.com uviedol, že rekonštrukcia hrobiek stála 500 000 dolárov. Reštaurovanie prebiehalo tradičnými stavebnými technikami na základe pôvodnej dokumentácie. Ibrahim Maiga, ktorého otec bol ministrom vnútra v Mali, v relácii Slobodného vysielača Casus Belli 183 rozprával o situácii v Mali a uviedol, že Tuaregovia mali dohodu s Francúzmi, že im pomôžu obsadiť Mali, miesta s ropnými poľami, že im umožnia obsadiť dve tretiny krajiny. S úmyslom, že potom bude toto územie patriť Francúzom. Vtedajší prezident Mali bol Francúzmi dosadená bábka. Cieľom bolo rozdeliť Mali v duchu hesla „rozdeľ a panuj“. Tuaregovia, ozbrojení džihádisti, prepadávali ľudí, brali im majetky, znásilňovali ženy, vypaľovali dediny, podrezávali ľudí, vraždili ženy, deti, aby čo najviac šokovali ľudí. Prišli náhle, pozabíjali niekoľko ľudí a zmizli preč. Lenže ďalšie skupiny ako Boko Haram, al-Káida a iné prišli do Mali a vyhnali Tuaregov a rebelov vyrobených Západom, s čím Francúzi nerátali. Na území, ktoré ovládali, zaviedli šaríu, teda verejné popravy, bičovanie tých, čo fajčili alebo pili alkohol, platil zákaz hudby, kameňovanie cudzoložníkov a prenasledovanie kresťanov. Francúzi sa ponúkli, že krajinu ochránia, ale bol to len trik, aby získali svoj vplyv a moc.
AUTOR: Vladimír Líška
