Jednotlivé režimy i politické zoskupenia väčšinou používajú princíp indoktrinácie obyvateľstva a to buď niektorých jeho častí, alebo obyvateľstva ako celku. V histórii je rad prípadov úplnej indoktrinácie celej populácie. Ako príklad možno uviesť nacistické Nemecko alebo indoktrináciu v Sovietskom zväze. Ciele indoktrinácie sú rôzne, od podriadenosti jednotlivých spoločenských vrstiev určitému ideologickému cieľu až po to, že indoktrinácia sa môže týkať niektorých skupín, predovšetkým mládeže alebo etnickej skupiny.
Indoktrinácia v takomto prípade znamená vytvorenie určitého spoločenského úzu, ktorému sa musia podriadiť všetci v rámci spoločnosti. V hitlerovskom Nemecku indoktrinácia dosiahla celú spoločnosť, od mládeže Hitlerjugend, až po oblasť starých ľudí, ktorí boli neskôr nasadení vo vojenských operáciách ako Volkssturm. Pritom všetci boli vedení jednotnou nacistickou ideológiou, ktorá prenikala celou spoločnosťou vo všetkých jej činnostiach, vo všetkých jej štruktúrach a kde dokonca všetky skupiny prisahali vernosť vodcovi nemeckého národa Adolfovi Hitlerovi. V súčasnosti indoktrinácia znova zasahuje z veľkej časti spoločnosti. Je tvorená vplyvom mainstreamových médií a je cielená predovšetkým na mládež. Pričom je jasné, že práve indoktrinácia mládeže umožňuje obrovský priestor pre budúce formovanie spoločnosti. Ak sa cez indoktrináciu ovládne školstvo a vzdelávací systém, stredné a vysoké školy, dokonca už aj základné školy, je zrejmé, že takto ovplyvnené vedomie spoločenských vrstiev sa neskôr premieta aj do celkovej štruktúry a do podoby fungovania spoločnosti.
V súčasnosti môžeme hovoriť predovšetkým o indoktrinácii s pseudoliberálnym prístupom, ktorý pozornosť spoločnosti sústreďuje na otázku pohlaví, na otázku takzvaného transgenderizmu, ale aj otázku, ktorá priamo súvisí s problematikou klimatickej zmeny, covidových pandémií atď. Cielená príprava jednotlivých častí spoločnosti na to, aby prijali určité vzorce správania, sa zároveň premieta do celkovej štruktúry jednotlivých spoločenských vrstiev. Najlepší príklad je z Argentíny, kde bol zvolený nie pravicový extrémista, ale človek, ktorého psychopatické sklony sú mimoriadne nebezpečné. Slovensko má s tým tiež skúsenosti vzhľadom na zvolenie OĽaNO a samotného pána Matoviča. To všetko vytvára veľmi nebezpečnú štruktúru súčasnej spoločnosti, ktorá sama naráža na obrovské vnútorné rozpory geopolitického prerozdelenia, klimatických zmien, neudržateľnosti súčasného civilizačného modelu a nutnosti hľadania novej cesty smerovania spoločnosti. Indoktrinácia môže slúžiť jednak na to, aby sa určitý ideologický smer stal dominantným, kde napríklad otázka inakosti, genderovských otázok, LGBT a podobne je niektorými kruhmi povyšovaná za základnú otázku súčasnej spoločnosti. To, čo predtým bolo chápané ako okrajová, minoritná záležitosť v spoločnosti, ktorá sa výrazne nezvýrazňovala, sa dnes stáva dominantným prvkom spoločnosti. Druhá stránka indoktrinácie je vzťah napríklad k migračnej kríze. Merkelovej vyjadrenie „dokážeme to spolu“, ktoré sa stalo základom a dominantným heslom pre obrovskú vlnu imigrácie v rokoch 2015 a 2016, viedlo k situácii, v ktorej sa Nemci nepostavili proti tomuto fenoménu, i keď videli negatívne dôsledky imigrácie. Nepostavili sa ani proti tomu, že následkom rastúcej imigrácie dochádza k výraznému nárastu kriminality. A dokonca dnes sa to prejavuje už tak, že neprotestujú proti vysťahovaniu starých občanov a poskytovaniu ich domov migrantom. A ak sa tým podarilo dosiahnuť stav, v ktorom ani ochrana vlastného súkromného majetku už nie je chápaná ako základná priorita spoločnosti, tak sa rúca základný fundamentálny aspekt doterajšej západnej spoločnosti, nedotknuteľnosť súkromného majetku. Je zrejmé a potvrdzujú to skúsenosti z nacistického Nemecka, že najväčším nebezpečným fenoménom je skutočnosť, že určitá ideológia, ktorá je indoktrinovaná všetkými vrstvami spoločnosti, preniká všetkými oblasťami spoločenského života. Preniká kultúrou, ekonomikou, spoločenskými štruktúrami, spoločenskými inštitúciami a podobne.
Vidíme obrovskú snahu pretláčať cez mainstream liberálnu ideológiu do všetkých vrstiev spoločnosti. Povýšenie tejto ideológie na hlavný stredobod spoločenských diskusií je klasickou ukážkou odvádzania pozornosti od riešenia fundamentálnych problémov a presúvania pozornosti na okrajové problémy. A to v tejto situácii znamená doslova nebezpečnú indoktrináciu celej spoločnosti s orientáciou iba na problém transgenderizmu. Každý, kto sa stavia proti takejto indoktrinácii, je označovaný za homofóba, antisemitu, nepriateľského človeka, nebezpečného extrémistu a podobne. Povýšenie prioritných záujmov cudzieho obyvateľstva nad záujmami vlastného obyvateľstva deštruuje základy súčasného politického systému. Keby vysťahovávanie ľudí z ich vlastných majetkov dochádzalo pred 30 rokmi, spoločnosť by sa tomuto fenoménu tvrdo postavila, pretože bol nabúraný základný princíp západnej spoločnosti, to znamená, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. Dnes vidíme, že tento fakt je tvrdo potlačovaný, je prijímaná séria legislatívnych opatrení, ktoré umožňujú štátne vyvlastňovanie, príklad fariem v Holandsku, a ktoré umožňujú zaberanie bytového fondu v prospech imigrantov.
Treba si položiť otázku, či charakter súčasnej indoktrinácie spoločnosti nie je zameraný predovšetkým proti národným štátom. Všetky excesy, ktoré sa týkajú genderizmu, LGBT, klimatickej zmeny a podobne, sú súčasťou procesu novej indoktrinácie. Položme si otázku, prečo je cieľom popretie národného štátu? Pretože práve zachovanie kultúrnej, historickej, národnej identity je hlavným limitom a hlavnou bariérou pre globalistické úvahy o novej svetovej vláde. Potlačenie národného štátu, odtrhnutie spoločnosti od jej historických koreňov, ktoré vznikali stovky rokov, znamená presne to, čo konštatovali niektorí historici, stratu historického základu, historického zázemia, z ktorého existencia jednotlivých spoločností vychádza.
AUTOR: Peter Staněk
