Karty sú rozdané, predvolebný poker sa môže začať. Na Slovensku sa občania znovu zapoja do obľúbenej hry pod názvom „voľby“. No… voľby. Ako sa zisťuje, nemajú príliš veľa možností, z koho si môžu vyberať. Teda, tých kandidátov nie je nedostatok, lenže ich kvality, schopnosti, vlastenectvo a budúci prínos pre rodnú krajinu sú veľmi otázne. Je to ako v pochybnom hypermarkete: tovarov je na pultoch habadej, ale domov sa vrátite s prázdnymi rukami, bez nákupu. Zisťuje sa, že nič z toho nepotrebujete…
Zoznam prezidentských kandidátov sa definitívne uzavrel koncom januára po tom, čo o polnoci z utorka na stredu uplynula lehota na odovzdanie minimálne 15 tisíc podpisov občanov alebo minimálne 15 poslancov Národnej rady SR. Na rozdiel od predošlých prezidentských volieb, sa o funkciu hlavy štátu uchádza o štyri „hlavy“ menej, čiže 11 kandidátov a medzi nimi nie je ani jedna žena. To znamená, určite vieme, že o pár mesiacov v bývalom Pionierskom dome Klementa Gottwalda zasadne muž…
No a ako vždy, nebola núdza o „cirkusové kúsky,“ keď sa poslední dvaja kandidáti „prihlásili“ až posledný deň, pričom meno jedného „cirkusanta“ nikoho neprekvapilo: od kandidáta, ktorý si pre svoju stranu neopodstatnene prisvojil názov celej krajiny, krkolomné skoky môžete očakávať každú chvíľu, na ne je dávno zvyknuté celé obyvateľstvo Slovenska. Väčšinu kandidátov naši čitatelia veľmi dobre poznajú, takže z priestorových dôvodov ich nebudeme podrobne predstavovať. Nebudeme sa príliš venovať ani tým kandidátom, ktorí nemajú ani najmenšiu šancu získať o pár percent navyše a aspoň trochu zamútiť vodu.
Ak si nalejeme čistého vína, s ohľadom na to, že vždy môžeme očakávať menšie prekvapenia, zvíťaziť by mal jeden z dvojice kandidátov, avšak finálové duo je aj takmer dva mesiace pred voľbami na 99,99 percent jasné – Pellegrini a Korčok. Koaličného kandidáta by sme tipovali za víťaza, pretože má väčší potenciál, „zásoby“, odkiaľ dokáže „načerpať“ voličov. Korčok je v tomto prípade dosť „úzkoprsý“ a nevyhovuje ani celej opozičnej garnitúre. Opozične naladení občania ho budú voliť, ako „menšie zlo.“ Pellegrini nielen vyhovuje značnej časti priaznivcov koalície, ale aj pomerne veľkej časti stúpencov opozície.
Prečo vyhovuje aj časti opozície? Mnohí si uvedomujú, že Pellegrini je síce koaličný a akože sociálnodemokratický kandidát, ale s obrovskou dávkou liberalizmu a „pochopením“ a „priateľstvom“ smerom k Bruselu a Washingtonu. Navyše nie je veľký kamarát s predsedom vlády Robertom Ficom… A mnohí z nás si veľmi dobre pamätajú, ako Vladimír Mečiar „nastolil“ prvého prezidenta SR Michala Kováča, ktorý sa veľmi rýchlo otočil o 180 stupňov a stal sa úhlavným nepriateľom Mečiara. Čiže sa to veľmi ľahko môže stať aj v prípade Pellegriniho a Fica. A zatiaľ tak vyzerá, že, ak nedôjde k nečakanému „nedorozumeniu“ alebo veľkému prekvapeniu, šéf „HLASu“ sa určite usadí v Prezidentskom paláci.
A čo ostatní kandidáti? Bezpochyby, šance aspoň ohroziť vedúce duo má jedine iba Štefan Harabin. Vrabce čvirikajú, že ostatní kandidáti, ktorí seba považujú za vlastencov, by mohli tesne pred voľbami odstúpiť a požiadať voličov, aby namiesto nich volili Harabina. Zo skúseností vieme, že takto neurobia všetci kandidáti z tohto spektra, ale možno niektorí. Úspech by Harabinovi mohla priniesť aj vynikajúca predvolebná kampaň, ale musí byť vykonaná ozaj perfektne. Výhodou, ale aj obrovskou nevýhodou pre neho môžu byť televízne debaty, pretože moderátori všetkých mainstreamových televízií budú tvrdo útočiť na Harabina a robiť všetko, aby si ho zmiatli, vyprovokovali a zosmiešnili. Čaká ho mimoriadne tvrdý boj.
Ostatní kandidáti nemajú ani najmenšiu šancu, aby sa dostali aspoň do dvojčlenného finále. Prečo potom kandidujú? Pre väčšinu ide o propagáciu a šancu, že to im pomôže v budúcnosti. Niektorí sa snažia o to, aby sa na nich občania definitívne nezabudli, a iní iba potrebujú „dostať sa do telky…“ Najmenšie percenta nazbierajú, bezpochyby, Patrik Dubovský (historik, vedecký pracovník Ústavu pamäti národa), Krisztián Forró (predseda mimoparlamentnej strany Szövetség – Aliancia, podnikateľ, aktivista), Milan Náhlik (bývalý príslušník Policajného zboru) a Róbert Švec (politik, predseda strany Slovenské hnutie obrody).
A prečo kandiduje zvyšok? „Stratégia“ Andreja Danka (predseda SNS, podpredseda parlamentu) je fakticky jasná: robí si propagáciu pred voľbami do Europarlamentu, kam má namierené. A aj preto nezíska väčšie percentá, lebo ľudia si uvedomujú, že sa Dankovi zachcelo zakotviť v pokojných a mimoriadne prospešných bruselských vodách, kde môže hromžiť ostrými prejavmi a vlastne… nerobiť nič, pretože opozícia v Europarlamente takmer neexistuje a ešte dlho existovať nebude. Čiže je to celé iba mlátenie prázdnej slamy.
Ján Kubiš (bývalý minister zahraničných vecí, bývalý veľvyslanec a diplomat) tiež nemá ani najmenšiu šancu, aby sa priblížil k vedúcej trojici. Voliči ho takmer nepoznajú, je veľmi slabo medializovaný, občania nevedia, čo vlastne chce a hlavne, čoho je schopný, a má už aj svoj vek. Nie je ešte síce vo veku Bidena, ale predsa…
Marian Kotleba (predseda mimoparlamentnej strany ĽSNS) určite má záujem o vlastnú propagáciu v snahe „obnoviť z popola“ svoju stranu a dostať ju do parlamentu, ako sa to podarilo, napríklad, Andrejovi Dankovi. Určite nezloží zbrane ani v budúcich komunálnych voľbách. Vie, že sa do volebného finále nedostane, ale má záujem o „dlhodobejšie perspektívy“. Čiže v tomto prípade je jeho účasť vo voľbách celkom pochopiteľná.
Približne rovnaké ciele má aj Igor Matovič (predseda hnutia, bývalé OĽaNO), ktorý sa už tiež začína strácať zo slovenskej politickej scény, pretože väčšina voličov pochopila, že je to „prázdny sud,“, ktorý robí obrovský rámus, ale žiaden prínos – práve preto, že je prázdny. No a navyše by Matovič nebol Matovič, keby nevymyslel ďalšie šou. Je nad slnko jasné, že nemá ani najmenšiu šancu, aby sa aspoň priblížil k vedúcemu duu alebo trojici. Občania nechcú pajáca – prezidenta. Pred očami majú gigantický, zreteľný, totálne negatívny príklad – Ukrajinu. Vidia, kam krajinu dotlačil „cirkusant a šoumen“… Doma toto mať nechcú…
Karty sú rozdané, predvolebný poker začal. Kto výhra a čo z toho budú mať občania Slovenska? Nuž, nechajme sa prekvapiť…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.