Slovenský premiér Robert Fico rokoval včera na pracovnom stretnutí v parížskom Elyzejskom paláci s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom. Ústrednou témou ich stretnutia boli priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ a budúcnosť Únie po dnešnom britskom referende. Obaja štátnici sa zhodli na tom, že prípadný odchod Británie z EÚ by neuvítali.
Bezdôvodná dramatizácia prípadného Brexitu
„Slovensko sa ujíma predsedníctva po referende vo Veľkej Británii, a ja i Robert Fico tvrdíme, že bez ohľadu na jeho výsledok sme tu na to, aby sa Európa pohla ďalej, aby sme ju ochránili, podporili rast v eurozóne, ako aj mladých ľudí, ktorí sú prioritou európskeho projektu,“ riekol frázovito Hollande. Vzápätí však stretnutie so slovenským premiérom využil na bezdôvodnú dramatizáciu a ovplyvňovanie referenda deň pred hlasovaním. V britskom plebiscite sa podľa neho rozhoduje aj o budúcnosti celej Európy a EÚ. Británia „podstupuje vážne riziko, pretože po prípadnom odchode nebude mať prístup k jednotnému trhu ani sa nebude môcť podieľať na prijímaní spoločných európskych rozhodnutí, čo by negatívne postihlo samotných Britov,“ varovala hlava 5. Francúzskej republiky.
Referendum podľa Fica každopádne ovplyvní EÚ do budúcnosti. „Ak sa Británia rozhodne odísť, zmeny budú rozsiahle. Ak sa rozhodne zotrvať, bude potrebná široká diskusia,“ podotkol Fico a v tejto súvislosti Hollandovi navrhol začatie „neformálnej diskusie v rámci slovenského predsedníctva o tom, čo ponúkneme európskemu priestoru v oboch prípadoch výsledku referenda“. Zároveň upozornil na nedostatok inovatívnejších a nápaditejších tém. Prieskumy verejnej mienky totiž podľa neho ukazujú, a táto časť jeho prejavu musela znieť v huráeurópanskom Paríži trochu kacírsky, že „nie je súhlas európskej verejnosti so všetkým, čo únia ponúka a robí, a to najmä v oblasti migrácie a hospodárskej politiky“.
Podľa Fica čaká Slovensko v kontexte referenda a migračnej krízy ťažké predsedníctvo. Nie je však isté, či má o programe, ktorý sa chystá presadzovať, jasnú predstavu, ako sa to šéf slovenského kabinetu pokúšal francúzskemu prezidentovi vsugerovať. „V oblasti migrácie chceme navrhnúť, aby sa všetka energia sústredila na témy a projekty, kde máme zhodu,“ uviedol Fico, ilustrujúc to na príkladoch projektu európskej pobrežnej a pohraničnej stráže alebo iniciatívy smart borders. V oblastiach, kde zhody nebude, navrhol priestor na diskusiu, aj keď vedel, že diskusií o rozdeľovaní migrantov, ktoré nikam neviedli, bolo doteraz viac než dosť.
„Hľadanie kompromisov“ vyvíjaním tlaku na malých a slabých
Ako je už známe, Slovensko bude v druhom polroku 2016 predsedať Rade EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty. Ako „predseda“ ich bude navonok zastupovať vo vzťahu k ďalším inštitúciám (EK či EP) a viesť rokovania o novej eurolegislatíve či o aktuálnych politických otázkach. Pôjde o historicky prvé slovenské predsedníctvo – jeho prípravu odštartovalo uznesenie Vlády SR č. 392/2012, ktorá základné východiská a aktuálne priority predsedníctva zaradila medzi svoje najvyššie priority. Odvtedy bol k nim prijatý celý rad ďalších kľúčových dokumentov.
Z dostupného agentúrneho servisu čerpajúceho zo zdrojov euroosvety sa ešte dozvedáme, že hlavnou úlohou predsedajúcej krajiny dovnútra Rady EÚ je hľadanie kompromisov medzi členmi v oblasti spoločnej európskej politiky. V praxi sa tieto kompromisy hľadajú vyvíjaním tlaku na malé a slabé štáty, aby rozhodnutia veľkých a silných bezpodmienečne a vo všetkých ohľadoch akceptovali, čo sa následne vydáva za príkladný „jednotný postoj“. V skutočnosti ide o nedemokratický prvok, ktorý jasne naznačuje, aký osud postihne Európsku úniu v jej záverečnej fáze.
Už aj s ohľadom na komplikovanú vnútropolitickú situáciu a tlejúce ložiská nestability v samotnej vládnej koalícii preto nemožno očakávať, že premiér Fico využije predsedníctvo SR na to, aby doň vniesol nový pohľad na smerovanie Európy, ktorý by s oficiálnou líniou jej mocenského establishmentu priveľmi kontrastoval, či nebodaj išiel proti nemu. Dá sa, naopak, usudzovať, že v agende protiruských sankcií a promigračnej politiky sa vďaka šikovne a umne zosynchronizovanému tlaku opozície namiesto renomé aktívneho novátora vyznamená ako pasívny predsedajúci, ktorému sa na záver ujde vyznamenanie za jeho „oddanosť európskym a transatlantickým hodnotám“. Po takejto pocte by bolo naozaj bizarné v ich spochybňovaní pokračovať.
Zdroj: TASR