Minuloročná moskovská cesta predstaviteľov redakcie Zem&Vek znamenala v konečnom dôsledku, či už pre samotný časopis alebo aj pre rádio Slobodný vysielač, personálne oslabenie. No zrejme každý priaznivec alternatívnych médií prijal po prvotnom rozčarovaní z nezhôd medzi jednotlivými redaktormi pozitívne informácie o novovznikajúcej televízii IN TV s účasťou Ľuba Huďa a Norberta Lichtnera.
Aj keď pôvodný zámer predstaviteľov Zem&Vek – veľký mediálny dom zastrešujúci alternatívne médiá nenašiel očakávanú podporu, treba povedať, že samotná myšlienka nestratila nič zo svojej aktuálnosti. Z pohľadu alternatívy ako takej znamenala informácia o vzniku IN TV rozšírenie škály alternatívnych médií, a teda s trochou zveličenia možno povedať, že alternatíva sa začala rozvíjať, podobne ako pri plánoch mediálneho domu. Len s tým rozdielom, že každé z médií by existovalo samostatne.
To je však už minulosťou. Z pôvodných informácií, že tvárou spravodajstva sa stane Martina Šimkovičová, a že televízia bude pokrývať väčšinu územia Slovenska, nakoniec zišlo. Podľa predstáv sa nevydaril ani štart živého online vysielania. Navyše ani s transparentnosťou, ktorej nedostatok bol vyčítaný vedeniu Zem&Vek v súvislosti s moskovskou cestou (pričom sa zabúda, že redakcia hľadala možnosti spolupráce ešte pred cestou do Moskvy aj v Prahe, v súvislosti so snahou vytvoriť českú mutáciu časopisu), to nebolo v IN TV stopercentné. Občianske združenie N. Lichtnera Info Vojna malo ako externý subjekt dodávať televízii spravodajstvo výmenou za tri hodiny vysielania týždenne v prime time. Spravodajstvo malo byť bez reklamy, tým pádom aj nezávislé od inzerentov televízie a realizované len z dobrovoľných príspevkov divákov na účet o. z. Info Vojna. To by bolo v poriadku, ak by o. z. Info Vojna nebolo pätinovým vlastníkom samotnej televízie.
Každopádne definitívny koniec IN TV je napriek potenciálu, aký mala, na spadnutie. Časopis Zem&Vek to, našťastie, vážnejšie neoslabilo – predplatiteľská základňa sa nezmenšila a redakcia sa, paradoxne, posilnila o nové tváre a nové názory. Vynára sa však otázka – akým smerom sa budú uberať alternatívne médiá na Slovensku ďalej? Nie sme tu predsa pre zisky, nie sme tu ani na prezentovanie vybraných jednotlivcov, ale pre čoraz viac sa rozrastajúci okruh čitateľov, poslucháčov či divákov, hľadajúcich korektné a nezaujaté informácie. Bola by preto škoda, ak by sme na koordinované aktivity v informačnej vojne nevyužili potenciál každého novinára v čase, keď je odlišný názor čoraz intenzívnejšie označovaný za konšpiráciu alebo ruskú propagandu a následne vytláčaný za určené mantinely verejnej diskusie.