Čerstvo vymenovaná premiérka Spojeného kráľovstva Theresa Mayová, ktorú na zahmlené výslnie londýnskej politiky vyniesol síce očakávaný, no predsa šokujúci výsledok nedávneho britského referenda, si na svoju ďalšiu zahraničnú návštevu zamierila do Bratislavy. Niežeby bola metropola Slovenska významnou politickou či nebodaj geopolitickou destináciou. Patrí už do povinnej agendy premiéra štátu predsedajúceho Rade EÚ, aby ju zastupoval navonok počas dní všedných, sviatočných, ale rovnako takých, ktoré spôsobujú v prostredí bruselskej eurokracie stavy bezradnosti.
„EÚ sa do seba zamilovala, chcela byť najlepšia na svete, avšak zdá sa, že niektoré regióny ju nakoniec predbiehajú,“ nasypal si po včerajšom rokovaní so svojou britskou partnerkou v mene Bruselu popol na hlavu šéf slovenského kabinetu Robert Fico. „Berieme toto rozhodnutie ako fakt, ako realitu, voči ktorej sa musíme postaviť čelom a nie chrbtom,“ dodal na margo brexitu. Zároveň ocenil záväzok Londýna byť až do vystúpenia plnohodnotným členom so svojimi právami i povinnosťami, ktorými sú jednotný trh a ochrana Európy.
Mayovej vyhlásenie o konci voľného pohybu do Británie, ako sme ho poznali doteraz, však predzvesťou pobrexitovej harmónie, o ktorej sníva Brusel, určite nie je. Ako upozornila, jej krajina podporuje namiesto úplnej slobody pohybu určitú formu jeho kontroly. Slovenský premiér jej oponoval, že zatiaľ čo Britov pri migrácii zaujíma lacná pracovná sila, Slovákov najmä migranti z moslimských krajín a z Afriky. Mayovú požiadal o osobitnú starostlivosť o asi 90-tisíc Slovákov pracujúcich v Británii. Tá si ako podmienku stanovila reciprocitu – čiže rovnakú ochranu Britov žijúcich a pracujúcich v krajinách EÚ. „Spojené kráľovstvo neopúšťa Európu a neopúšťa ani svet. Neobraciame sa dovnútra, zostávame krajinou, ktorá sa pozerá okolo seba, chceme zostať silným hlasom a hráčom na globálnej scéne,“ ubezpečila premiéra predsedajúceho štátu britská premiérka, snažiac sa zbytočne zdramatizovanú situáciu trochu odľahčiť.
Britsko-európske divergencie, ktoré okrem nekompatibilnosti ostrovného konzervativizmu s kontinentálnou sociálnou demokraciou vytvára široké spektrum kultúrnych, ekonomických, historických či politických faktorov, sú také výrazné a hlboké, že ich nemôže prekonať žiadna integrácia. Trvať na bezpodmienečnom zotrvaní Spojeného kráľovstva vo zväzku EÚ by preto znamenalo trvať na poškodzovaní jej záujmov. Koloniálna nadradenosť a egoizmus, ktorých pozostatky v britskej vnútornej i zahraničnej politike dodnes badať, dosť dobre nezapadajú do pseudohumanistickej schémy európskej „ľavicovej aristokracie“.
Zmena eurozostavy z „dvadsaťosmičky“ na „dvadsaťsedmičku“ vďaka Britom, ktorí 23. 6. 2016 v plebistite rozhodli o návrate ich krajiny k statusu úplnej nezávisosti, prináša Únii nadbytočnú agendu, ktorej zvládnutie presahuje kapacitné možnosti jedného štátu. Ako na včerajšej tlačovej besede v Bratislave britská premiérka podotkla, článok 50 Lisabonskej zmluvy o vystúpení z nadnárodného zväzku do konca tohto roku aktivovaný nebude. Aj keď z toho prakticky vyplýva, že proces zvaný brexit sa v priebehu nášho predsedníctva nespustí, Slovensko sa jeho koncepčnej príprave akiste nevyhne. Jedinou útechou, ak to tak možno nazvať, je fakt, že s vyprevádzaním odídenca z eurokošiara nemá referenčné skúsenosti zatiaľ žiadna z členských krajín. Takže pôjde svojím spôsobom o prvolezectvo, kde sa prípadné chyby či nedostatky veľkoryso tolerujú.