TAKMER KAŽDÝ NÁROD MAL SVOJU HRU S PÁLKAMI RÔZNYCH TVAROV A VEĽKOSTÍ, S LOPTIČKOU ČI S INÝM ODPAĽOVANÝM PREDMETOM. V POĽSKU TO BOLA PILKA PALANTOWA, V NEMECKU SCHLAGBAL, V ANGLICKU KRIKET, V RUSKU LAPTA, V RUMUNSKU OINA, VO FÍNSKU PESÁPALLO, VO ŠVÉDSKU HORNUS, NA MORAVE SINDR A V ČECHÁCH ŠPAČEK, KLEPANÁ ČI PASÁK. BEJZBAL SA V PRVOPOČIATKOCH HRÁVAL NA PRAVOUHLOM IHRISKU. POTOM SA TO VŠAK ZMENILO. AKO AUTORI PRAVIDIEL „VEĽKEJ AMERICKEJ ZÁBAVY“ SÚ UVÁDZANÍ TEOZOF DOUBLEDAY A VEĽMAJSTER HAVAJSKEJ LÓŽE CARTWRIGHT. DNES UŽ LEN TEN DRUHÝ, TEOZOFI UŽ NEMAJÚ VPLYV.
Bejzbal (a softbal) je populárny najmä v Amerike a východnej Ázii (v Japonsku, Portoriku, Dominikánskej republike, Kube, Paname, Kórejskej republike a na Taiwane je to najpopulárnejší šport). Družstvo tvorí 9 hráčov, každý z nich má určenú pozíciu na ihrisku. Hrajú proti sebe dve družstvá a zápas má dve časti: obranu a útok. Keď jedno družstvo bráni, druhé útočí. Jedna výmena sa volá zmena, zápas tvorí 9 zmien. Nehrá sa na čas. Počas útoku je družstvo na pálke. Pálkar sa snaží odpáliť nadhod čím ďalej, aby mohol obehnúť viac mét. Keď odpáli loptičku správne, stáva sa z neho bežec. Keď obehne všetky 4 méty, pripíše sa jeho družstvu bod (tento typ bejzbalového odpalu sa nazýva homerun). Ak sú jeho spoluhráči na métach, získavajú body aj oni. Najčastejšie je to odpal za oplotenie ihriska. Obrana je časť hry, keď je družstvo v poli a chytá odpálené loptičky. Cieľom obrany je vyautovať bežca skôr, ako obehne všetky 4 méty. Po troch autoch sa menia družstvá v obrane a útoku. Nadhadzovač nadhadzuje loptičku tak, aby ju protihráč s pálkou nemohol dobre odpáliť. Chytač prijíma od nadhadzovača signály, s akým falšom loptičku hodí a nato ju chytá do lapačky. Vo vnútornom poli v okolí prvej, druhej a tretej méty chytajú odpálené loptičky traja vnútropoliari a jedna spojka. Vo vonkajšom poli chytajú odpálené loptičky traja poliari, ktorí pokrývajú ľavé, stredné, resp. pravé vonkajšie pole.
Niet pochýb o tom, že slobodomurárstvo muselo stáť pri zrode bejzbalu, píšu na stránke Midnight Freemasons v článku Hiram at bat (Hiram za pálkou – veru, Ihram by bolo vhodnejšie – pozn. autora). Poukazujú na to, že ihrisko má na rozdiel od iných hier pri bejzbale tvar štvorca, resp. diamantu (reálne je to pravouhlý výsek kruhu – pozn. autora). Za zmienku stojí aj orientácia ihriska podľa svetových strán. Lóža je orientovaná podobne, len má obdĺžnikový tvar. O mieste nadhadzovača možno uvažovať ako o umiestnení oltára. Chytač predstavuje pokrývača. Pokrývač či dverník je hodnostárom lóže, chráni lóžu pred nezasvätenými, podobne ako chytač sa snaží zabrániť súperom skórovať. Hodnosť dverníka obyčajne vykonáva bývalý ctihodný majster. Tak ako musí v bejzbale hráč obehnúť tri méty, aby dobehol do štvrtej a získal bod, kandidát musí prejsť tromi stupňami slobodomurárstva, než vo svojej domovskej lóži získa hlasovacie právo.
Hoci je to v bejzbale novší prvok, šachovnicový vzor na trávniku je takisto značne slobodomurársky. Tento vzor sa nachádza (v čierno-bielej verzii) vo väčšine slobodomurárskych lóží, dokonca aj v chrámoch mormónov. Šachovnicu nazývajú cesta života alebo hra života a jej hráči sú pešiaci. Farebná dualita štvorcov má poukazovať na fyzickú dualitu života, ktorá je v protiklade so spirituálnou dualitou predstavovanou kruhmi v štýle jin-jang. Bejzbal má aj numerologický aspekt, týka sa priamo posvätných slobodomurárskych čísel. Takmer všetky čísla v slobodomurárstve sú násobkami alebo deliteľmi deviatky: 3 strajky (dobré nadhody), 3 auty (tiež strajk auty – aut je po 3 strajkoch), 9 pozícií na ihrisku (teda členov družstva), 9 zmien, limit 27 autov počas hry atď. V slobodomurárstve deviatka získava svoju hodnotu z toho, že je trojkou násobenou samou sebou, v slobodomurárstve je deväť najmä trikrát tri. Z podobných dôvodov sú v pokročilých stupňoch čísla 27 (trikrát deväť) a 81 (deväťkrát deväť) považované za posvätné, píše sa v slobodomurárskom slovníku.
Hru nikde nepoznali pod menom bejzbal. V Novom Anglicku (východné pobrežie USA) ju niekedy nazývali round ball, v Pensylvánii a na juhu USA zasa town ball. Pravidlá sa mierne líšili. V tridsiatych rokoch 19. storočia existovalo mnoho takýchto klubov. Prvýkrát o hre bejzbalového typu písali v novinách v roku 1845. Autor prvej knihy o bejzbale Charles Peverelly uvádza, že vznikol v Británii a poznajú ho tam pod názvom rounders. Jedny newyorské noviny v roku 1872 na obranu bejzbalu uviedli, že anglická národná hra kriket je zasa založená na starej francúzskej hre.
Ako jeden z dvoch otcov bejzbalu býva uvádzaný Abner Doubleday. Na stránke remnantradio.org v článku The Masonic Ritual of Baseball sa uvádza, že v roku 1878 žil v Mendhame v štáte New Jersey, kde sa v tom roku stal členom Teozofickej spoločnosti, a keď Helena Blavatská a Henry Steel Olcott odišli koncom roka do Indie, ustanovili ho prezidentom americkej pobočky. Pri jeho hrobe sa nachádza obelisk. Záverečná správa Millsovej komisie z 30. decembra 1907 uvádzala, že podľa najlepších dôkazov, aké sa dovtedy dali získať, bol autorom prvého hracieho plánu bejzbalu z roku 1839 Abner Doubleday. Bejzbalový historik George B. Kirsch označil výsledky Millsovej komisie za mýtus. Doubleday sám nič také netvrdil. Svedectvo Gravesa, ktorý by vtedy mal päť rokov, je jediným dôkazom. Jeho dôveryhodnosti nepridáva, že bol neskôr obvinený z vraždy manželky a posledné dni strávil v liečebni pre kriminálnikov.
AUTOR: Karol Kardoš
