„Evanjeliu svätému som Predslovom: ako nám dávno sľubovali proroci, prichádza Kristus zhromažďovať národy, pretože svieti svetlom svetu celému. To v našom siedmom tisícročí stalo sa.“
Proglas
To v našom siedmom tisícročí stalo sa, píše autor v piatom verši Proglasu, ktorý je veršovaným úvodom k staroslovienskemu prekladu Biblie. K tejto staroslovienskej literárnej pamiatke, ktorej autorstvo sa pripisuje Konštantínovi Filozofovi, sa hlásia kresťania všetkých slovanských národov. Čo sa týka našej témy, zaujímavý je už spomínaný piaty verš. V akom našom siedmom tisícročí sa to stalo? Veď v škole nás učili o deviatom storočí nášho letopočtu, čo znamená, že to bolo v prvom tisícročí.
Slovania mali od dávnych čias po dnešok niekoľko foriem počítania času (hodín, dní, týždňov, mesiacov, rokov, storočí, tisícročí, …), no nie všetky sa uchovali v našej pamäti alebo v písomnej podobe. Kalendár je pritom definovaný ako rozdelenie času na celky podľa zvolených kritérií. Spravidla to býva astronomické hľadisko súvisiace s pozorovaním pravidelného striedania dňa a noci (deň), obehom Mesiaca okolo Zeme (mesiac) a Zeme okolo Slnka (rok). Podľa pravidiel, na základe ktorých boli kalendáre zostavené, sa delia na lunárne (mesačné), solárne (slnečné) a lunisolárne (kombinované).
V súčasnosti slovanské národy používajú viac druhov kalendárov, aj keď oficiálne vlastne len jeden, a to gregoriánsky kalendár (civilný) zavedený pápežom Gregorom XIII. v roku 1582. V minulosti mali svoje kalendáre všetky známe kultúry a civilizácie na zemi. Bolo ich veľké množstvo, patrí k nim napríklad čínsky, staroindický, perzský, arabský, židovský, egyptský, keltský, rímsky, mayský, aztécky či staroslovanský kalendár. Pôvod slova kalendár nie je jasný, aj keď európsky (západný) svet tvrdí, že je z latinčiny a označovala sa ním kniha dlhov. Faktom je, že každá kultúra má svoje označenie kalendára a taktiež vysvetlenie jeho názvu.
U niektorých slovanských národov pravoslávneho (ortodoxného) kresťanského sveta sa súbežne s gregoriánskym (civilným) kalendárom používa aj juliánsky (náboženský) kalendár, ktorý bol platný od 1. januára roku 45 pred n. l. a bol pomenovaný podľa rímskeho cisára Gaia Iulia Caesara a riadila sa ním Rímska ríša. V Rusku označujú tento kalendár ako starý štýl, za gregoriánskym kalendárom „zaostáva“ o 13 dní. Zaviedol ho svojou reformou Peter I. Veľký a platil od 1. januára 1700 až do 1. februára 1918, keď bol nahradený gregoriánskym kalendárom.
KOĽADOV DAR
Začiatkom 90. rokov minulého storočia nastal v slovanských krajinách bývalého socialistického sveta veľký záujem o pôvodnú kultúru a starú vieru našich slovanských predkov. Postupne sa začali objavovať rôzne publikácie, ktoré sa venovali témam, oblastiam a spoločenským otázkam života Slovanov v predkresťanskom období. Neskôr sa začali vytvárať názorové prúdy, ktoré mali svoje pomenovania, napríklad vyznávači rodného (prírodného) duchovna, rodnoverci, pravoslávci, staroobradníci, staroverci, védisti či občinníci, ako aj rôzne iné skupiny a kruhy pôvodného duchovna, múdrosti a viery.
Koľadov dar je v názvosloví týchto skupín a kruhov pomenovanie starého slovanského kalendára používaného v dávnej minulosti našimi predkami. Podľa tohto kalendára by sa dnes písalo leto 7532. Naši predkovia označovali rok ako leto, od tohto slova boli odvodené pomenovania ako letopočet, letopis, letopisci, letokruh alebo novoletie. Ako sme už spomínali, u východných Slovanov zmenil tento letopočet svojím výnosom z leta 7208 ruský cár Peter I. Veľký (yказ Петра I №1736 О праздновании Нового года). Zároveň posunul oslavu novoletia zo septembra na január. Uvedený letopočet sa spomína vo viacerých stredovekých literárnych pamiatkach. Napríklad v letopise Povesť vremennych liet (Повѣсть временныхъ лѣт) alebo v už spomínanom Proglase.
V našej kultúre sa traduje, že tento letopočet sa zaviedol na počesť víťazstva našich predkov nad žltými ľuďmi, ktorých symbolom bol drak. Teda presnejšie na počesť uzatvorenia mieru (nie stvorenia sveta) v roku Hviezdneho chrámu, symbolom tejto udalosti sa stal jazdec (víťaz) na koni kopijou prebodávajúci draka. Neskôr tento symbol prevzali kresťania a nazvali ho svätý Juraj divotvorca. Ďalšími názvami tohto kalendára sú slovansko-árijský kalendár alebo rusko-slovanský kalendár.
AUTOR: Miloš Zverina
