Dielo Slávy dcéra od Jana Kollára je kľúčovým dielom slovenského literárneho klasicizmu a romantizmu. Vznikla v 1. polovici 19. storočia a je ústredným dielom slovanskej národnej obrody. Je napísaná v češtine s prvkami slovakizmov, keďže Kollár pochádzal zo Slovenska, ale tvoril v kontexte československej kultúry. Motív autora v Slávy dcéra je oslava a obrana Slovanstva, výzva k národnému uvedomeniu, spojenie osobnej a národnej lásky a vytvorenie duchovného národného eposu….súčasnosť…
V každej dobe vznikajú ideály, ktoré formujú myslenie spoločnosti. V 19. storočí, v čase národného obrodenia, sa mnohí autori snažili prebudiť národné povedomie a posilniť kultúrnu identitu svojho ľudu. Jedným z nich bol aj Ján Kollár, ktorého dielo Slávy dcéra je nielen milostnou básnickou skladbou, ale predovšetkým výzvou na duchovné a kultúrne zjednotenie sa Slovanov. Kollár zobrazil ideál ženskej krásy a cnosti v podobe Míny, ktorá zároveň symbolizovala samotnú Slávu, teda Slovanstvo. V kontraste s tým dnes mnohí mladí ľudia nehľadajú vzory v národných dejinách, ale v sociálnych sieťach, kde sa formujú nové ideály v podobe influencerov.
Tí často určujú, čo je populárne, čo je správne a čo sa považuje za úspech. Tento posun od ideálu duchovnej a národnej krásy k povrchným internetovým trendom vyvoláva otázku: ako sa zmenili naše hodnoty a vzory? Slávy dcéra neoslavuje len krásu ženy, ale najmä jej duchovné kvality ako vernosť, čistotu, múdrosť a oddanosť národu. Mína je viac než len žena; je symbolom niečoho vyššieho, večného a nadčasového. Autor skrze ňu ukazuje, aké by mali byť skutočné hodnoty, hrdosť na vlastný pôvod, láska k jazyku, kultúre a úcta k histórii. Tento ideál bol určený celej generácii, ktorá mala niesť pochodeň národného obrodenia. Dnes však už „našťastie“ žijeme v dobe digitálnej rýchlosti a povrchných dojmov. Influenceri ľudia známi z Instagramu, TikToku či YouTube sa často stávajú hlavnými vzormi a zdrojmi informácií pre mladých. Mnohí z nich síce prinášajú inšpiráciu, motiváciu či vzdelávací obsah, no nemalá časť propaguje skôr konzum, dokonalý vzhľad, materializmus a snahu o vonkajší úspech bez hlbšieho obsahu. Ideál ženy alebo muža dnes častokrát nezahŕňa múdrosť či charakter, ale počet sledovateľov, značkové oblečenie či dokonalé telo. Tu vzniká zásadný rozdiel kým Kollárov ideál mal spoločnosť pozdvihnúť, dnešné vzory ju často odvádzajú od podstaty.
Miesto otázok: Kto som? Kam patrím? Čo môžem pre svoj národ urobiť? Dnes víťazia otázky: Koľko mám followerov? Páčim sa ľuďom? Som dosť trendy? Najnovšie však aj Koho voliť? Táto zmena vedie k plytkosti a strate pevnej identity jedinca ale i národa. Táto zmena otázok nie je len kultúrnym posunom, ale čoraz viac aj politickým nástrojom. Práve nedávna aféra, keď sa zistilo, že predvolebná kampaň na Slovensku bola nepriamo financovaná prostredníctvom influencerov za peniaze z Veľkej Británie, ukazuje, ako ľahko sa dá cez populárne osobnosti manipulovať verejnou mienkou. Z výziev na národné uvedomenie sa tak stali sponzorované posty, z ideálov len nákupné kampane, a z volieb marketingový produkt, ktorého cieľom je zisk, nie pravda. Táto zmena vedie k plytkosti, strate osobnej integrity, ale aj k oslabeniu národnej identity a demokratickej odolnosti.
Ak sú ideály formované algoritmami a peniazmi zo zahraničia, namiesto vlastného vedomia a uvedomenia sa a hodnotového ukotvenia, potom ako spoločnosť strácame orientáciu aj kontrolu nad vlastným smerovaním. Vari je teda najvhodnejším prekladom slova influencer do slovenského jazyka ovplyvňovateľ či vplyvný tvorca? Pridajme k tomu zopár falošných filtrov, vyladené úsmevy, pražené červíky a máme moderného vplyvného Slováka/ Slovana. Nie toho Kollárovho, ktorý kráča dejinami s knihou v ruke a veršami na perách a intelektuálnym pohľadom, ale toho, ktorý kráča po móle nákupného centra, prípadne tancuje v livestreamoch, prípadne za nových tisíc sledujúcich ukáže ako reaguje cukrík a sýtený nápoj. Z hrdého pokračovateľa slovanskej kultúry sa tak stáva komerčný algoritmus v ľudskej podobe niekto, kto viac sleduje trendy ako hodnoty, viac predáva než tvorí, a viac sa bojí straty sledovateľov než straty sebaúcty. A keď sa objaví možnosť vstúpiť do politickej hry, neodmietne, veď čo iné je moderný ovplyvňovateľ, ak nie hlas, ktorý znie hlasnejšie než rozum a ešte k tomu za cudzie peniaze. Už v starom Ríme sa predsa vedelo, že Peniaze nesmrdia (Pecunia non olet). Cisár Vespazián prišiel na túto múdrosť hoci v kontexte výberu daní za používanie verejných toaliet.
Možno je to len náhoda, alebo sa nám história začína zvláštne opakovať a približovať, a namiesto verejných záchodov by sme dnes tento citát mali pripísať hodnote peňazí investovaných do cudzieho blaha. Lebo ak „peniaze nesmrdia“, nezáleží na tom, odkiaľ prichádzajú, ale komu a čomu slúžia. V tomto svete sú voľby často len ďalšou kampaňou. Namiesto diskusií o programoch sa lajkujú „storíčka“, namiesto argumentov sa šíria slogany, a namiesto zodpovednosti nastupuje platená spolupráca s nejasným pôvodom. Aféra s financovaním kampane cez zahraničné zdroje je len dôsledkom tohto pokriveného modelu keď sa vplyv kupuje a pravda predáva ako podradná komodita. Výsledkom je spoločnosť, ktorá síce vie, koho sleduje, ale už netuší, kam kráča. Z hrdinov pera sa stali hrdinovia kampaní a to nie iba volebných, miesto veršov sa tvorili skripty na videá a namiesto múz sa sledovali štatistiky sledovanosti.
Kollár by možno písal statusy o tom, ako národ, čo zabúda na svoje korene, nemá algoritmus budúcnosti, a Štúr by bojoval za slovenčinu v komentároch pod clickbaitovými titulkami. A čo Hviezdoslav? Možno by z neho dnes bol HviezdoCast podcastový básnik s prémiovým účtom, ktorý deklamuje verše medzi reklamami na suplementy a prípadne nejaké služby. Prípadne iba tak v parochni by parodoval funkcionárov svojej doby. A tak sa pýtajme: Kto je dnes Slávy dcéra? A kto je jej syn? Možno by Kollár namiesto básne napísal varovanie. Lebo ak sa z ideálov stane len ďalší filter, stratíme nielen obraz, ale aj obsah. Miesto Slávy dcér nám zostali iba hanby synovia, ktorí tu tak veľmi chceli zostať a svoje myšlienky mysleli tak úprimne, že pri prvej príležitosti napriek tomu, že deklarovali svoj záujem o tom ako veľmi tu chcú zostať, jednoducho (ne)zostali, prekvapivo. Autor nie je historik ani literárny kritik, je to len človek, ktorý vyjadril svoj názor. Názor, ktorý vznikol z pozorovania doby, keď sa hodnoty menia rýchlejšie než heslá na sociálnych sieťach, a keď sa z hrdých nositeľov národnej identity stávajú postavy na obrazovke, ktoré častejšie myslia na sledovateľov než na ideály. Ak chceme, aby Sláva a jej dcéry prežili, musíme si pripomínať, že pravá hodnota nie je v počte lajkov, ale v sile myšlienky, ktorá pretrváva cez generácie. Len tak môžeme byť hrdí nielen na svoje korene, ale aj na svoje súčasné činy!
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.