( Krátka úvaha o polarizácii )
„Stojíme na správnej strane“ – nové heslo blížiacich sa protestov organizovaných Progresívnym Slovenskom – znie hrdo, rozhodne, s jasným posolstvom morálnej prevahy.
Kolektívnu identitu podčiarkuje spôsobom, ktorý implicitne hovorí: máme pravdu a nemôžeme sa mýliť, akoby sme obsiahli všetky zložité procesy budúceho aj minulého vývoja. Heslo nie je len výzvou k jednotě. Je to vytyčenie frontovej línie. Tento typ prejavu a otvorenej hry na SPRÁVNU STRANU „nás dobrých“ a NESPRÁVNU STRANU „vás zlých“ je dôkazom vážneho spoločenského problému – polarizácie. Tento fakt nabada ľudí zamyslieť sa.
Polarizácia často nevzniká len z rozdielnosti názorov, ale z umelo živeného nátlaku vybrať si stranu, čo psychologicky rozhodne o našom spoločenskom úspechu a uznaní alebo výsmechu a potupe. Nútenie zaujať postoj je jedným z kľúčových mechanizmov polarizácie. Hovorme preto nielen o slobode prejavu – ale aj slobode zaujať či nezaujať postoj. Traba hájiť legitimitu týchto možností, ktorú v čase verejných vášní opomíname. Keď spoločnosť – či už skrze médiá, politiku alebo iný rádoby morálny nátlak – tlačí jednotlivca, aby sa prihlásil k jednej alebo druhej strane, vzniká umelý čierno-biely svet. Tento svet však nevzniká náhodou, Nerieši konflikt – zjednodušuje zložitú realitu do bojového rámca – čo je výhodné pre tých, ktorí z nášho strachu, chaosu alebo nenávisti ťažia alebo ťažiť majú v pláne… Polarizácia nie je vedľajší efekt. Je to nástroj na dosahovanie cieľov často v rámci zložitých nadnárodných riadiacich procesov a za pomoci špičkového sociálneho inžinierstva. Polarizácia nie je prirodzený jav, ale systémový produkt propagandy. Keď politici a médiá žiadajú, aby sme sa „prihlásili k strane“, alebo nám ju umelo priradia podľa toho či súhlasíme, alebo sa nám niečo nezdá. Nerobia to pre hľadanie pravdy, ale pre kontrolu verejnej mienky.
Tu by som rád spomenul čerstvú reláciu Opony 308 na SV, kde pán Nabělek cituje z historických odborných prác Arthura Ponsonbyho, 1. barona Ponsonby a novších prác belgickej historičky Anny Morelli o teórii vojnovej propagandy. Dávam obzvlášť do pozornosti tam spomínaných desať základných princípov vojnovej propagandy. Kto si príslušnú teoriu tejto problematiky dá do súvislosti so súčasným diením v spoločnosti, chápe že to čo pozorujeme je práve úspešný produkt systematickej propagandy a práce médií s verejnosťou.
Polarizácia sa výrazne prejaví vtedy, keď odmietame premýšľať nad obsahom a začneme vnímať len pôvod. Keď už vopred vieme, že čo povie niekto „z druhej strany“, nemôže byť pravda – prestávame rozmýšľať. Nehodnotíme argumenty, ale odznaky príslušnosti. Vtedy sa z rozumovej výmeny názorov stáva emocionálna obrana kolektívnej identity. Je to fáza, po ktorej prejde spoločnosť od pluralitnej demokracie k mentálnemu kmeňovému boju. A práve preto je dôležité všímať si túto hranicu – nie ako výčitku, ale ako varovanie pred ochabovaním schopnosti myslieť v zložitosti.
O polarizácii hovoríme vtedy, keď medzi tábormi vzniká pomyselná línia, ktorá sa z princípu neprekračuje. Nie preto, že by to nebolo možné – ale preto, že to začína byť nemysliteľné. Vzdať sa výhrad voči druhej strane, načúvať jej, alebo len priznať, že niektorý z jej pohľadov môže byť rozumný, sa rovná zrade vlastnej skupiny. Žiadna diskusia, len mlčanie. Žiadne argumenty, ale tabu. Pochybnosť je zrada. Nezávislé myslenie slabosť. Fakty sú zámerne skreslené, protistrane neuznáme ani za mak prínostného. Prestávame hľadať spoločnú reč – a začíname stavať opevnenia. Línia medzi „nami“ a „nimi“ už nie je otázkou názorov. Je to hranica identity. V takto hrozivej atmosfére prestáva byť dôležité, čo je pravda, a nastupuje tlak na to, kto je „náš“ a kto je „nepriateľ“. A práve tu sa začína úpadok demokratického ducha – nie v odpore voči moci, ale v strate schopnosti vytvárať mosty medzi rozdielnymi perspektívami. Vďaka tomu všetkému realistické hodnotenie aktuálnej situácie s prihliadnutím na silnú predbežnú zaujatosť nie je možné. Nie je možný ani dobrý úmysel v skutočnom a úprimnom hľadaní pravdy.
Nestačí len bojovať za „svoju pravdu“. V pluralitnej spoločnosti musíme brániť možnosť kritizovať, súhlasiť, nesúhlasiť, vybrať aj nevybrať si „stranu“ tam, kde ide o zložité a viacvrstvové otázky. Moralizovanie a ideologické zjednodušovanie sveta nás môže odviesť od podstaty demokracie – a tou je schopnosť zniesť rozdielnosť bez toho, aby sme ju museli rozdeliť na „dobro“ a „zlo“. Polarizácia a jej následky demokraciu popierajú.
Pluralita v akejkoľvek zložitej spoločenskej alebo vedeckej téme je zdravá a potrebná. Je známkou života v myslení. Je súčasťou krásy a pestrosti.
Stáť medzi pólmi v snahe múdreho nadhľadu, vnímajúc polarizačné javy je spôsob, ako nepriviesť do varu napätie, ktoré prerastá od nenávisti, cez hlúpe občianske štiepenia do katastrofy otvoreného konfliktu. Samozrejme že sa všetci v detailoch nikdy nezhodneme – ale zásadné hodnoty nás spájajú: Chceme mier. Slobodu. Bezpečný život pre seba a svojich blízkych v demokratických pomeroch.
Rozdielne pohľady na to, ako k týmto ideálom prísť, nesmú zničiť samotné ideály.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.