Predminulý týždeň som čítal článok o tom, ako sa otepľujú kontinenty. Autor podľa dlhodobých meraní teplôt tvrdí, že najviacej sa otepľuje Európa. Človek nemusí byť meteorológom aby si všimol výrazné zmeny v počasí na Slovensku, ale aj v celej Európe. Čo bolo v 50. a 60. rokoch minulého storočia normálne, že sme mali štyri ročné obdobia, kde teploty v lete boli na Slovensku do 25˚C, výnimočne do 30˚C. V posledných rokoch sa blížia ku 40˚C. Prechody medzi ročnými obdobiami boli pozvoľné. Od leta do zimy sa teploty postupne znižovali. Od zimy do leta sa zasa postupne zvyšovali. V posledných rokoch pozorujeme skokové zmeny teplôt a niekedy aj viacnásobné zmeny. Ešte väčšie výkyvy pozorujeme pri zrážkach či v podobe dažďa alebo snehu. Ešte v 50. a 60. rokoch minulého storočia boli zrážky pravidelné, pôda bola dostatočne nasýtená vodou, takže rastlinstvo rástlo bez dodatočného polievania. V posledných rokoch je dažďových aj snehových zrážok stále menej. Poľnohospodári hlásia zvyšujúci sa vlahový deficit každý rok. Tento rok nepršalo na Slovensku viac, ako tri mesiace.
Pri sledovaní tohto trendu v počasí napadá človeku myšlienka, čo môže mať vplyv na takúto radikálnu zmenu počasia v Európe. Už viacej rokov sa Európa usiluje zbaviť fosílnych palív a nahradiť ich ekologickými. V krajinách, kde sú vhodné veterné podmienky, sa stavajú veterné elektrárne a kde je dostatok slnečných lúčov tak tam fotovoltaické elektrárne. Najviacej veterných elektrárni sa buduje v prímorských štátoch na pobreží Atlantického oceána, kde sú aj najvhodnejšie veterné podmienky. Ako roky pribúdajú, tak postupne pribúdajú aj veterné elektrárne. Už nestačia len s výkonom v kilowattoch, ale už v megawattoch. S rastúcim výkonom rastie aj veľkosť samotnej veternej elektrárne. Pôvodne výšky stožiarov v desiatkach metrov v súčasnosti dosahujú stovky metrov. Inštalovaný výkon turbín veterných elektrárni na pobreží Atlantického oceána dosahuje stovky gigawatt. S rastúcim výkonom veterných elektrárni vyvstáva otázka: „Môžu mať pri tomto výkone a pri výške niekoľko sto metrov veterné elektrárne vplyv na počasie?“ Pri stavaní týchto obrovských kolosov boli zohľadňované aj možné vplyvy na počasie v Európe? Robili sa modely vplyvov rotácie vrtúľ na veterné pomery za elektrárňami?
V Európe bol do roku 2024 celkový inštalovaný výkon veterných elektrárni 204 GW. V roku 2024 pribudol výkon 16,4 GW a do roku 2030 je naplánované zvýšenie výkonu o 187 GW. Prímorské štáty budujú veterné elektrárne hlavne v mori neďaleko pobrežia. Pokiaľ bolo veterných elektrárni málo s malým výkonom a boli roztrúsené na dlhých vzdialenostiach od seba, tak to nemuselo mať vplyv na počasie. S pribúdajúcim výkonom a výškou stĺpov veterných elektrárni, ktoré v súčasnosti od základu po špičku vrtule dosahujú 270 až 300 m môže mať prevádzka týchto veterných parkov negatívny vplyv na počasie v Európe. Veterné parky s výkonom v niekoľkých GW môžu zmeniť smer vetrov a zabrániť vzniku a pohybu dažďových mrakov z mora na pevninu. Európa sa nielen otepľuje, ale najmä vysušuje. Rozsiahle lesné požiare sú toho dôsledkom.
Ak bude pokračovať tento trend otepľovania a vysúšania pôdy, môže v pomerne krátkej dobe Európa stratiť sebestačnosť vo výrobe potravín. Dnes 19.5.2026 v rozhlasovej relácii v STVR „Z prvej ruky“ aj klimatológ potvrdil, že sa v Európe v posledných rokoch zmenil smer vetrov, že namiesto obvyklého západo – východného prúdenia je v súčasnosti prevládajúci smer severo – južný. Prevládajúci tlak vzduchu nad Európou je vysoký.
Rád by som týmto mojim príspevkom upútal pozornosť odborníkov, ktorí sa zaoberajú navrhovaním veterných elektrárni, aby pri návrhu rozsiahlych polí veterných elektrárni s výkonmi v MW a GW vykonali štúdie vplyvov veterných elektrárni na tvorbu a ovplyvňovanie počasia. Bol by som veľmi rád, aby aj naše politické vedenie si všimlo tento príspevok a zvážilo, či je pre nás dôležitejšie vybudovať veterné elektrárne, ako mať vlastné potraviny.
Michal Biroščák
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.