Názory Rusov, Ukrajincov a ostatných Európanov sa môžu líšiť pri odhadovaní, kedy sa obnovila studená vojna, nazývaná aj hybridná, no v jednom sú zajedno. Jej vojenská zložka, „prihrievaná“ neprestajným ostreľovaním ruskojazyčného obyvateľstva na Donbase, sa nebezpečne „rozohriala“ vo februári 2022. Kyjevský režim začal vtedy otvorene blúzniť o jadrovom vyzbrojení a tajne kompletizoval plány na dobytie Krymu. Ruský medveď sa po ôsmich rokoch všakovakého dráždenia ocitol v bezvýchodiskovej situácii a zaútočil.
Rok eskalácie
Moskva spustila 24. februára takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine a Západ si vydýchol. Konečne mal dôvod, aby bez okolkov rozbehol novodobú obdobu „Drang nach Osten“. Ťaženie na Východ a horúca vojna sa na bojiskách Ukrajiny ešte len začínajú.
Parlamentné debaty v Nemeckom spolkovom sneme o tom, či a kedy by bolo primerané poslať na Ukrajinu zásielku päťtisíc ochranných prilieb, nám po roku, čo odvtedy ubehol, pripadajú panensky nevinné. Bundestag odvtedy požehnal dodávky nemeckých tankov a kolektívny Západ chrlí na ukrajinský front ťažkú techniku, drony, stíhačky a rakety. Na rade sú podľa všetkého nielen ponorky, ale i tanková munícia s hlavicami z ochudobneného uránu. Letecké útvary Severoatlantickej aliancie − zacitujme denník hlavného prúdu Sme zo 7. januára 2001 − „zasiahli počas leteckej kampane celkovo 112 miest na území Srbska i Čiernej Hory. Podľa juhoslovanských expertov zostane slabo rádioaktívny urán v pôde miliardy rokov, prenikne do nadzemných vôd a v konečnom dôsledku sa stane súčasťou potravinového reťazca.“ Denník pokračuje, že šéf vyšetrovacieho tímu OSN Pekka Haavisto povedal: „Boli sme prekvapení, že sme našli zvyšky zbraní s obsahom uránu len tak sa povaľovať po zemi, takmer jeden a pol roka po skončení bombardovania.“
Znehodnotí rádioaktívny odpad lány najkvalitnejšej pôdy, akú zemeguľa má, menovite ukrajinskú černozem? Dopustia takúto pohromu veľkí zahraniční korporátni vlastníci poľnohospodárskej pôdy, ktorú na Ukrajine lacno nakúpili? Americký korporátny agrobiznis sa tu dostáva do stretu záujmov s vojenskopriemyslovým komplexom, a keďže má konexie, ktoré siahajú do Washingtonu, začína klásť dotieravé otázky. Biely dom sa tak ocitá medzi dvoma mlynskými kameňmi a uhýba s odpoveďami. Na tlačovej konferencii 25. januára sa zástupcovia Bieleho domu opakovane odmietli vyjadriť, či budú mať tanky Bradley na Ukrajine k dispozícii muníciu s hlavicami z ochudobneného uránu.
Na tomto príklade sa ukazuje, že americká žurnalistika, zbavovaná počas koronavírusového „náhubkového“ autoritárstva slobody prejavu, chytá druhý dych. Eskalácia vojny a obzvlášť prenášanie bojovej činnosti a sabotážneho vyčíňania do vnútrozemia Ruskej federácie znepokojuje americkú verejnosť viac, než korporátna mienkotvorba predpokladala. Obavy, aké odvetné údery Rusko Američanom chystá, pretože na to kapacity má, prenikajú cez všetky tzv. filtračné mechanizmy do informačného poľa. Prebúdzajú v prvom rade generáciu seniorov, ktorú v roku 2023 tvorí tá veková kategória, pre ktorú používa aj moderná slovenčina amerikanizované pomenovanie „baby boomers“. Podľa Wikipédie ide o „ľudí narodených počas ekonomickej prosperity v USA a inde vo svete nasledujúcej po 2. svetovej vojne. Označenie „baby boomers“ je späté s vyjadrením vzostupu pôrodnosti, „boom“ doslova znamená „prudký rozmach“. Vysoké demografické zastúpenie má i v západnej a strednej Európe. Dnes ide o ľudí v dôchodkovom veku, tvoria početnú nízkopríjmovú sociálnu vrstvu s nezanedbateľným voličským potenciálom. Sú naučení mlčať a neozývať sa, ale ak ich zbedačovanie v dôsledku militarizácie ekonomiky pritlačí k stene, môžu začať reptať a umocňovať na úrovni rodín a komunít vibrácie vzdoru.
Bukureštská deviatka
Hlasovanie vo voľbách v postsocialistických štátoch strednej a východnej Európy zatiaľ neodráža − s výnimkou Maďarska − tento buričský potenciál z hľadiska proamerického a protiruského kurzu, k akému sa hlásia politické reprezentácie krajín Bukureštskej deviatky. Priberme si na osvieženie pamäti českú Wikipédiu: „Bukureštská devítka nebo zkráceně B9 je organizace založená 4. listopadu 2015 v Bukurešti v Rumunsku z iniciativy rumunského prezidenta Klause Iohannise a polského prezidenta Andrzeje Dudy během jejich bilaterálního setkání. Jejími členy jsou Bulharsko, Česká republika, Estonsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Polsko, Rumunsko a Slovensko.“
Pri premietnutí ich polohy na mape Európy formujú súvislé zemepisné pásmo siahajúce od Baltského mora po Čierne more. Postačí už len pripojiť Slovinsko alebo Chorvátsko, aby sa celý tento priestor rozšíril k pobrežiu Jadranského mora. Dominantnou veľmocou, na podnet ktorej sa Bukureštská deviatka (B9) v novembri 2015 poslušne zoskupila, boli Spojené štáty. Bruselské hlavné velenie NATO nenamietalo. „Ústa a krok“ držal i bruselský komisariát Európskej únie, hoci vedel, že mu zaoceánsky hegemón siaha na nemalú časť poddaných. Územie krajín B9 má okolo 96 miliónov obyvateľov, čo znamená, že na ňom žije každý piaty obyvateľ EÚ. Predstavivosť technokratov v Bruseli nebola nikdy obdivuhodne veľká, ale až po vlaňajšom prepuknutí priamych bojov jednotiek v ruských uniformách začalo eurokratom v Bruseli dochádzať čosi nemilé. Pentagón si vyárendoval v rozsiahlom pásme B9 tylové zázemie na vedenie zrejme dlhodobej a ďalekosiahlej vojenskej kampane za dobývanie ruských zdrojov.
AUTOR: Patrik Sloboda
