Máme po oslavách štátneho sviatku 17. novembra. Zámerne som počkal niekoľko dní, či si niekto vo verejnom priestore spomenie na najdôležitejší odkaz 17. novembra 1989. Hovorím o tom, že udalosti, súvisiace so 17. novembrom 1989 otvorili cestu na vznik Slovenskej republiky.
Režimy sa menia, ale štáty zostávajú. V tomto prípade zmena režimu znamenala aj možnosť vzniku našej modernej štátnosti, čo je oveľa významnejší fakt, ako samotná zmena politického režimu. Rozpad štátu sa začal už od prvých novembrových dní roku 1989, hoci si to vtedy nikto neuvedomoval. V Prahe vzniklo Občanské forum, na báze ktorého sa tvorili české politické strany a v Bratislave Verejnosť proti násiliu, z ktorého sa generovali slovenské politické strany. Spontánne vznikali nové politické strany v Čechách aj v Slovensku, pričom nevznikla ani jedna celoštátne pôsobiaca strana.
Zánikom KSČ prestala existovať jediná celoštátne pôsobiaca politická strana. Vznik systémov politických strán slovenských a českých, od samotného začiatku separátnych, položil základ k zániku štátu. Už v prvých slobodných voľbách v r. 1990 v Čechách kandidovali české politické strany a v Slovensku slovenské politické strany, ale žiadna celoštátna. To bol základ ku vzniku dvoch od seba izolovaných politických systémov, medzi ktorými nebol žiadny prienik. Tým sa systémovo začal rozpad česko-slovenského štátu.
Mám problém ako nazývať náš minulý štát, pretože počas svojej existencie 8x zmenil svoj názov. Vznikol ako Česko-Slovensko a zanikol ako Česká a Slovenská federatívna republika. Štáty menia svoj názov len výnimočne, 8x zmenený názov je jasnou známkou, že ten štát nebol vnútorne stabilný. ČSFR neustále menila svoj názov, pretože nebola schopná vyriešiť slovenskú otázku. Presne kvôli tomu aj 2x zanikla.
Mnohí naši politici a poslanci sú rozhorčení a sklamaní z postojov súčasných českých politických špičiek k slovenskej politickej reprezentácii. Keby poznali historické súvislosti, videli by, že Fiala, či Pavel sa ku Slovákom správajú presne tak isto, ako sa správali Masaryk, Beneš, Gottwald, či Havel. Česká politika vo vzťahu k Slovensku sa vôbec nezmenila.
AUTOR: MUDr. Štefan Paulov
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.