Autorka tohto článku je Dr. Karen Wyatt, lekárka v hospici, rodinná lekárkou a autorka ocenenej knihy Čo je skutočne dôležité: 7 lekcií pre život z príbehov umierajúcich.
Jednou z najväčších výhod toho, že som lekárkou, je, že od tej doby, čo som sa ňou stala, zvládam väčšinu bežnej zdravotnej starostlivosti, ktorú sama potrebujem, málokedy som teda pacientom v ordinácii iného lekára. Avšak, aj pri tých pár príležitostiach, kedy som požiadala o radu iného lekára, som zažila skôr sklamanie.
Počas rokov môjho pôsobenia v lekárskej praxi som počula veľa sťažností od pacientov na iných lekárov a zistila som, že väčšina z týchto sťažností je, bohužiaľ, pravdivých. Ja viem, že doktori sú veľmi vzdelaní v prírodných vedách a nemajú dostatočné znalosti a prax v oblasti komunikácie, ale zdá sa mi šokujúce, že v 21. storočí lekári stále neuznali dôležitosť vzťahu medzi lekárom a pacientom.
Domnievam sa, že aj správanie sa lekárov musí v rámci reformy zdravotníctva, snahy o zefektívnenie systému a zlepšenie efektívnosti výdavkov podstúpiť „generálnu opravu“. Tu je päť bežných tendencií lekárov, ktoré je potrebné zmeniť:
1. Nepočúvajú.
To je najčastejšia sťažnosť, ktorú počúvam od pacientov na iných lekárov a sama som to zažila v čase, keď som bola na krátky čas pacientom. Štúdie ukázali, že pri priemernej návšteve ordinácie lekár nedovolí pacientovi hovoriť viac ako 18 sekúnd, kým ho preruší! Od tej chvíle už riadi konverzáciu lekár, kladúc cielené otázky a obmedzujúc čas, ktorý ma pacient k dispozícii na odpoveď.
Problémom vyplývajúcim z tohto správania, je, že v niektorých prípadoch tak môžu lekárovi chýbať dôležité informácie, ktoré mu pacient chcel povedať, čo môže viesť až k chybnej diagnóze a následne k nevhodnej liečbe. Nehovoriac o skutočnosti, že pacient sa cíti frustrovaný a zanedbaný, keďže si jeho príbeh lekár nevypočul.
2. Nevytvoria si vzťah s pacientom.
Štúdia zverejnená v JAMA ukazuje, že existuje oveľa nižšia pravdepodobnosť, že pacient zažaluje lekára, ktorý v starostlivosti o neho urobí chybu, ak má pocit, že má s lekárom vytvorený vzťah.
Napriek tomu majú mnohí lekári problémy so vzťahom k pacientom a nekomunikujú s nimi dostatočne. Podľa výsledkov výskumu uvádzaných v NEJM, to vedie k horšiemu dodržiavaniu liečby pacientmi, zníženiu spokojnosti pacientov a horším výsledkom. Empatia a komunikácia sú nevyhnutné na vytvorenie produktívneho vzťahu medzi lekárom a pacientom.
3. Neliečia pacienta ako celého človeka.
Mnoho západných lekárov lieči len fyzické príznaky pacienta a ignoruje vplyv mysle, ducha a emócií na zdravie. Uniká im skutočnosť, že poruchy v psychike a na duši sa môžu prejavovať ako fyzické príznaky, napriek tomu, že nejde o žiadnu fyzickú chorobu.
Snažiť sa diagnostikovať stav len pohľadom na fyzické telo je ako dávať dohromady skladačku, keď vám chýba 75 percent kusov – nikdy nebudete mať presné a úplné vnímanie celého obrazu.
4. Nediskutujú včas o otázkach konca života.
Nová správa z Institute of Medicine ukázala, že diskusia medzi pacientmi a ich lekármi o možnostiach starostlivosti na konci života sa väčšinou odohráva až v pokročilejšom štádiu choroby, kedy už často nie je dostatok času na dobre premyslené rozhodnutia.
Lekár by mal takúto diskusiu začať so všetkými staršími pacientmi, rovnako ako s nevyliečiteľne chorými, s cieľom umožniť im čo najlepšiu starostlivosť na konci života, napĺňajúcu potreby pacienta. Pomôže to vyhnúť sa nepotrebnej alebo márnej starostlivosti počas posledných týždňov života.
5. Dávajú prednosť strachu pred vlastnou múdrosťou.
Podľa on-line prieskumu spoločnosti Jackson Healthcare, až deväť z 10 amerických lekárov uvádza využívanie defenzívnej medicíny, na ktorú sa podľa odhadov vynakladá 650 až 850 miliárd dolárov ročne.
Keď príde čas, aby sa rozhodlo o liečbe pacienta, lekári namiesto toho, aby sa spoľahli na roky praxe a na múdrosť získanú liečením tisícok a tisícok pacientov, dovolia, aby strach zo súdneho sporu prevážil ich presvedčenie. Radšej nariadia testy, o ktorých vedia, že sú zbytočné, len aby upokojili nervózneho pacienta, než by dôverovali svojim znalostiam a intuícii. Ako je uvedené vyššie v bode 2, je oveľa menej pravdepodobné, že pacienti zažalujú lekára, ktorý si vytvoril skutočné spojenie s pacientmi, aj v prípade, že urobí chybu.
Byť lekárom nie je ľahkou úlohou a rozhodne chápem námahu a požiadavky, ktoré všetci moji kolegovia v tejto profesii zažívajú. Nemožno však ospravedlniť poskytovanie bezmyšlienkovitej starostlivosti pacientom bez akéhokoľvek súcitu a empatie, čo znižuje efektivitu vynaložených nákladov, účinnosť liečby a tiež spokojnosť pacienta a lekára. Viem, že lekári môžu robiť svoju prácu lepšie a prichádza čas zmeniť svoje vlastné správanie. Môžeme zmeniť zdravotnú starostlivosť, ak sme ochotní zmeniť sa ako prví.
Preložené z Huffingtonpost.com