The show must go on!

Foto: Screenshot YouTube

Tridsať rokov… Panebože, tridsať rokov! Ako rýchlo ten čas letí. A akoby to bolo včera… 24. novembra zomrela svetová spevácka a rocková legenda Freddie Mercury. Písal sa rok 1991… Hneď na druhý deň som napísal článok „Divadlo musí pokračovať“, ovplyvnený jednou z posledných skladieb skupiny Queen „The show must go on“ a v článku, venovanému životu a tvorbe legendárneho speváka a o tom, že život ide ďalej, nechcel som mať cudzie slova – tak sa zrodil názov „Divadlo musí pokračovať“…

Dnes, po 30 rokoch, chcem našim čitateľom ponúknuť druhú časť toho článku, ktorý odvtedy nič nestratil na aktuálnosti a možno je ešte viac pálčivý. V prvej časti som sa podrobne venoval životu a tvorbe svetovej legendy – na web-stránke podobný rozsiahly priestor nie je a naši čitatelia si ľahko nájdu všetky informácie o spevákovi na internete. Preto prvú časť článku vypúšťam. Iba veľmi stručne pripomeniem základné informácie o spevákovi.

Freddie Mercury (narodený ako Farrokh Bulsara; * 5 september 1946, Stone Town, Zanzibar – † 24 november 1991, Kensington, Londýn, Anglicko) bol slávny britský spevák,  skladateľ a producent, ktorý sa preslávil hlavne ako líder rockovej skupiny Queen. Bol slávny vďaka svojmu výraznému vystupovaniu a charakteristickému spevu v rozsahu štyroch oktáv.  Ako skladateľ sa výrazne autorsky podieľal na vzniku viacerých známych hitov kapely Queen, akými boli napríklad „Bohemian Rhapsody“, „Sombody to Love“, „We are the Champions“ a iných“. Zomrel 24. novembra 1991 na bronchopneumóniu, ktorá bola spôsobená vírusom H.I.V. Mercury posmrtne v roku 1992 dostal ocenenie Brit Awards za výnimočný prínos pre hudbu.

Druhá časť článku, ktorú ponúknem aj našim čitateľom, bola venovaná smutnej udalosti: navždy odišla svetová legenda, ale ako spieval Freddie Mercury v jednej z posledných piesni,  – „The show must go on“, divadlo musí pokračovať. Odchádzajú jedny legendy, hrdinovia, podliaci, zlodeji, mudrci, panovníci, vrahovia, vedci, milióny ľudí na svete a prichádzajú ďalší. Divadlo musí pokračovať. V našom ťažkom, hroznom, ubolenom, chaotickom období mnohí ľudia nevidia svetlo na konci tunela, ale ono tam je, iba je trochu vzdialené, ale určite je. Tupí politici a zlodeji pominú, ľudia zvolia tých múdrejších a skúsenejších a život pôjde ďalej, ďalšia doba ľadová sa skončí, ale život je nekonečný. Divadlo musí pokračovať…

… Áno, priatelia, divadlo musí pokračovať. Prečo? Pretože celý život je fantastická, neuveriteľná hra a tento svet je obrovské pódium gigantického divadla a my všetci sme herci – talentovaní a podpriemerní, komedianti a dramatické osoby, dobrí kúzelníci a zlí pajáci, odvážni rytieri a podliaci – pochlebovači, herci známi, obľúbení, zovšednení, nenávidení, neznámi, nenápadní, nevýrazní… Preboha, koľko nás je a akí sme odlišní!.. Koľko ľudí – toľko rolí. Či naopak?

A nik nevie, kto je autorom tohto podivného, čudného námetu a kedy sa toto predstavenie začalo. Dupľom nevieme, kedy sa skončí a ani to nechceme vedieť. Jedno je nesporné, nepopierateľné, nemenné: divadlo napriek všetkému musí pokračovať až do konca – bez ohľadu na prírodné katastrofy a spoločenské otrasy, vojny a revolúcie, svetlé slnečné dni a tmavé chladné noci, bujaré oslavy a celonárodný smútok – bez ohľadu na všetko!

A divadlo pokračuje… Podrobujúc sa žánru a nie nami vymysleným pravidlám hry, spoza opony vychádzajú králi a princovia, pajáci a kati, vodcovia a žobráci, hlavní hrdinovia a podradné osoby, ich kamaráti a sluhovia, idoly a šedí kardináli, „utajené osoby“ a vizionári, nezištní darcovia a zlodeji, poctivci a šarlatáni, okoloidúci, štatisti, dav, v titulkoch nazývaný ľudom…

Čas je neúprosný, nikomu sa ho nepodarí zastaviť. Roky utekajú ako piesok cez dlane. Jedni hrdinovia odchádzajú z pódia, na ich miesto prichádzajú iní. V priebehu storočia sa celý súbor prakticky úplne zmení, vystrieda, na pódiu sa objavujú noví účinkujúci. Niektorým Jeho Veličenstvo Osud určí hlavné úlohy, iní zostávajú trochu v úzadí a niekoho zatĺkajú na okraji pódia a on zobrazuje kroky za oponou, šum vetra, psí brechot, alebo nechutnú bitku opilcov v krčme… Ale divadlo pokračuje, podriaďujúc sa neviditeľnej, ale pevnej ruke neviditeľného režiséra. Komédia, tragédia, dráma, fraška – všetko spolu…

Priatelia drahí, divadlo musí pokračovať. Inak všetko stráca zmysel. Každý z nás je povinný zahrať vlastnú úlohu, preniesť svoj kríž tŕnistou cestou života. Dej predstavenia pokračuje vlastným tempom. Je smutné, keď celkom obstojný námet sa niekto z hlavných postáv, alebo „tajných osôb“, prikrývajúc sa tmavým plášťom, snaží narýchlo zmeniť a prepísať dialógy. Vážení, veľmi sa nám chce zahrať si v dobrej, milej komédii, alebo v romantickej fantázii, ale nútia nás zúčastňovať sa na uslintanej melodráme, úžasnej tragédii, brutálnej bitke, či tragickej fraške.

Idylka, ktorá vznikla v prvom dejstve, nemusí vôbec pokračovať v ďalších, ba ani hneď v tom druhom. Naopak, pochmúrny námet zaberá takmer celý scénický čas a preto sú herci nútení tak dlho čakať na zriedkavo svetlé momenty, keď si môžu trochu hlbšie vydýchnuť, zbaviť sa nervového napätia, nadýchnuť sa plnou hruďou a usmiať sa, zdvihnúc oči k láskavému slnku… Či sme už vyšli na pódium po prvýkrát, ocitli sa v polovici ťažkej a nebezpečnej cesty, alebo už končíme svoju neopakovateľnú jedinečnú púť – kariéru herca – divadlo musí pokračovať. Musí!..

A pokračuje, udivujúc nás svojím dômyselným komplikovaným námetom, záhadnou, predstieranou zložitosťou a falošnou jednoduchosťou. Občas sa nám zdá, že dej sa dostal do slepej uličky, cesta ďalej už neexistuje, pred nami je priepasť, tma, koniec… Ale zakaždým múdry všemohúci režisér nachádza východisko. Často sa sťažujeme, že sa pohybujeme v kruhu, že všetko sa stále opakuje a nikdy sa nedokážeme vyslobodiť z tohto divne uzatvoreného priestranstva. Avšak putá sa trhajú, obaly vybuchujú, Nebo padá na Zem, svet sa prevracia hore dnom, ale divadlo pokračuje…

Šťastný je ten, ktorý dokázal zahrať vlastnú rolu, zvládol svoju úlohu. Nešťastní sú tí, ktorí boli celý život nútení hrať cudziu rolu, nespoznali, nenašli alebo nedosiahli svoj sen. Dupľom sú nešťastní všetci tí, ktorí sa počas celého predstavenia vedome snažili obsadiť miesta iných, zahrať cudziu rolu. Koľko slz sa prelialo na margo neodohraných úloh a koľko krvi sa prelialo kvôli tým, ktorí sa za pomoci sily, podlosti, klamstva, krádeží, vydierania, podvodov i vrážd snažili dosiahnuť právo na zahratie cudzej úlohy!

Celá história ľudstva je neuveriteľná dráma o neodohraných rolách, o boji za prerozdelenie hlavných a zaujímavých úloh. A toto divadlo bude pokračovať asi večne. Dajbože, aby čo najmenej podpriemerných hercov získalo vedúce úlohy! Nech sa odloží meč zodvihnutý nad hlavou, nech sa jed preleje mimo pohára s vínom, nech blesk neudrie do mladého stromu, ktorému iba začína chutiť život, nech nás múdry, skúsený, talentovaný režisér zbaví tragického, alebo nezmyselného vývoja námetu! Divadlo musí pokračovať. Divadlo musí pokračovať… Divadlo musí pokračovať, ale…

The show must go on… Divadlo musí pokračovať…

 

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár