Počas záverečných troch júnových dní prebiehalo v metropole Španielska ostro sledované podujatie, na ktorom sa zišli prezidenti, monarchovia a premiéri z troch svetadielov. Madridský samit Severoatlantickej aliancie vyvolával mimo zóny svojej deklarovanej pôsobnosti – severného euroatlantického priestoru – rozmanité reakcie. Od uštipačných cez nevyhranené až po krajne rozhorčené.
Elektrickí obrnenci
Začnime tou nemalou časťou verejnosti, ktorú vojenský pakt NATO rozosmial. Konkrétne českú verejnosť, keď sa jej zrak zastavil na titulku Elektrické tanky a obrnenci? NATO chce byť emisne neutrálne do roku 2050. Vyrukoval s ním spravodajský server idnes.cz, aby zvestoval čitateľskej obci, že zmena klímy je pre NATO kľúčovou výzvou. Do roku 2030 chcú spojenci znížiť emisie skleníkových plynov v civilnom a vojenskom sektore najmenej o 45 % a do roku 2050 sa stať uhlíkovou neutrálnym, ako oznámil šéf NATO Jens Stoltenberg. Verí, že v budúcnosti sa najvyspelejšie vojenské vozidlá a najodolnejšie ozbrojené sily nebudú spoliehať na fosílne palivá.
Redakcia by si sotva dovolila formulovať predmetný titulok takým podpichujúcim tónom, keby sa nemohla odvolať na nespochybniteľnú autoritu prameňa, z ktorého titulok prebrala, a to doslovne, do posledného písmena, vrátane ilustračného záberu. Menovite na portál informačného centra o NATO v Prahe natoaktual.cz. I to si však kryje chrbát ešte dôstojnejším prameňom: agentúrou Reuters, považovanou za pramatku európskych tlačových kancelárií.
Tá sa síce zdržala zádrapčivých predstáv o elektrických tankoch a obrnencoch, avšak lakonicky vypichla v titulku absurdnosť predstáv, že by mamutia mašinéria NATO mohla znížiť emisie skleníkových plynov o bezmála polovicu (45 %) – a to v priebehu siedmich rokov, a dopracovala sa do roku 2050 k uhlíkovej neutralite.
Práve o tom však počas jednej z programových akcií madridského samitu rečnil generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. Zanietenie, s akým predstavil tieto dych berúce emisné ciele, korunoval predsavzatím: Nebude to ľahké, ale dá sa to zvládnuť. Asi to nemal v úmysle, ale popudil si ním najmä Nemcov. Pripomenul im totiž elán vo výroku bývalej kancelárky Angely Merkelovej: My to zvládneme. Dala ním v lete 2015 pokyn na otvorenie hraníc, ktorými sa v nasledujúcich rokoch prevalili miliónové masy nezvaných migrantov. Najvyšší predstaviteľ 30-členného vojenského združenia nie je vo vysokej politike nováčikom a cynizmus zelenej ideológie pozná z rokov 2013 – 2014, keď presadzoval záujmy jej korporátnych sponzorov ako osobitný poverenec generálneho tajomníka OSN pre klimatické zmeny.
Ultraambiciózne percentá, ktorými ohuroval v Madride účastníkov fóra NATO o klimatických zmenách, doložil Stoltenberg prostou a málo presvedčivou infografikou. Dal ju publikovať v 12-stranovom pamflete o dosahu klimatických zmien na obranu a bezpečnosť. Odvoláva sa v ňom na Akčný plán Aliancie pre otázky klimatických zmien a bezpečnosti z vlaňajška.
Kto zbrojí, ten i špiní
Júnový samit NATO pozorne sledovali v metropolách desiatok krajín sveta a v mnohých sa vynárali otázky, či si bol Stoltenberg blažene nevedomý faktov, ktoré vychádzajú na svetlo, alebo ich cynicky ignoruje. Veď tlačová agentúra Reuters iba nedávno publikovala analýzu pod titulkom: With Trump gone, NATO wages war on climate threat. Vyšla 14. júna 2021 a v bruselskom hlavnom stane NATO ju nemohli prehliadnuť, pretože titulok je dvojzmyselný. Cítiť v ňom sarkazmus, ak sa voľne interpretuje ako: „Teraz, keď je Trump preč z Bieleho domu, vedie NATO vojnu proti klimatickým hrozbám.“ Kým mal generalitu v Pentagóne ako-tak pod kontrolou prezident Donald Trump, nedala sa rozptyľovať alarmistickými tvrdeniami typu: klimatické zmeny sú bezpečnostnou hrozbou pre transatlantický priestor i vojakov Aliancie. Len čo Trumpa vystriedal v Bielom dome Joe Biden, dostalo sa donkichotské vedenie vojny proti veterným mlynom medzi priority obrannej politiky USA.
Vlaňajšia analýza Sabiny Sieboldovej a Robina Emmotta, ktorá vyšla v Reuters, mohla i mala motivovať vojenských plánovačov NATO k tomu, aby sa nebáli priznať si, že čím viac budú zbrojiť, tým viac ničia životné prostredie. Jedinou účinnou nápravou bude asi len výrazné zníženie zbrojného arzenálu. Radoví občania v Nemecku, kde sa vyrábajú bojové tanky Leopard 2 pre Bundeswehr a na export, zväčša nemajú ani tušenia o tom, že tieto stroje, projektované pred polstoročím, majú spotrebu 400 litrov nafty na sto kilometrov.
Ak Stoltenberg, ktorý stál v rokoch 2000 – 2001 a potom 2005 – 2013 na čele vlády severského Nórska, navrhuje zameniť spaľovacie motory za elektrické, musí vedieť, že by ich úžitkovosť v reálnych bojových podmienkach v nehostinnom teréne a v chladnom počasí dramaticky padala. Preto sa nápadu elektrifikovať tanky a obrnené vozidlá smejú do popuku nielen v Rusku a Číne, ale i v redakciách tlačových agentúr západného sveta.
Vojenské zoskupenie Západu by mohlo – keby chcelo – pomáhať očisťovať životné prostredie viacerými spôsobmi. Jedným z nich by mohla byť dohoda s oboma hlavnými protivníkmi – s Čínou a Ruskom, o znižovaní kategórií vojenskej techniky, ktoré najviac poškodzujú životné prostredie. Mnohí idealisti v hnutí zelených sa toho dožadujú už viac ako pol storočia a Európania ako celok skutočne zbrojili v uplynulých troch dekádach menej ako pred pádom železnej opony. NATO však prevracia tento trend hore nohami najnovšie tým, že sa uznieslo zvyšovať vojenské rozpočty krkolomným tempom.
Autor: Patrik Sloboda
