Pre väčšinu domácnosti je dobrou správou každomesačný pokles inflácie, ktorý v eurozóne už olizuje dvojpercentný inflačný cieľ centrálnych bánk, čo sa zatiaľ netýka Slovenska. U nás sa môže stať, že inflácia bude dokonca nižšia ako bude priemer inflácie v eurozóne z dôvodu, že výraznejšie začínajú klesať potraviny na ceny ktorých sme vlani najviac „nadávali“. A tak nikto z nás nepočíta, že by na najbližšom zasadnutí Rady guvernérov ECB sa niekto odvážil zdvihnúť ruku proti poklesu terajších úrokových sadzieb, ktoré už viac ako rok sú na úrovni 4,5 percenta. O tom, že menová politika ECB a americkej centrálnej banky Fed dosť spolu súvisia, môžeme sledovať cez vzájomný výmenný kurz ich mien, čo potom má vplyv na vzájomnú zahranično-obchodnú bilanciu. Zle správy pokiaľ ale ide o pokles úrokových sadzieb však prichádzajú z druhej strany Atlantiku. Dôvod?
Americký hospodársky rast, narastajúca zamestnanosť a vyššie mzdy zvyšujú aj dopyt po spotrebných tovaroch a službách, z dôvodu čoho narastá spotrebiteľská inflácia. A tak sa v bankových kuloároch americkej centrálnej banky diskutuje, že s poklesom terajšej úrokovej sadzby v rozpätí 5,25-5,5 percenta by sa teraz v lete nemalo počítať a či sa budú úrokové sadzby znižovať v tomto roku alebo sa dokonca budú zvyšovať, pokladáme za nepodložené špekulácie.
Medzi centrálnymi bankármi cítiť napätie
Nedávno sme sa dozvedeli, že medzi americkou a európskou centrálnou bankou vládne určité napätie, keď prvá z nich odmieta rešpektovať predstavu tej druhej o výraznejšej úverovej a úrokovej podpore projektov zelenej ekonomiky tak, aby sa dosiahli čo najskôr Európskou komisiou presadzované klimatické predstavy. Šéf americkej centrálnej banky Jerone Powell tvrdí, že menová politika sa nemá podriaďovať klimatickým cieľom a pokiaľ áno, nemôžeme sa čudovať, že medzi hospodárskym rastom USA a EÚ je dnes prehlbujúci sa prepad ekonomiky, čo sa čoraz menej páči občanom únie a preto aj právom požadujú v tejto oblasti už zásadnú zmenu. Európski daňoví poplatníci si už „vytrpeli“ aj počas záporných úrokových sadzieb, následnej globálnej finančnej krízy vrátane terajšej inflačnej a preto už vôbec nestoja za neoverenými experimentmi v oblasti Green Deal, čo im„vyťahuje“ peniaze zo všadiaľ bez zdokumentovaného kladného výsledku. Zdá sa ale, že spomínané riziko si viac uvedomujú centrálni bankári na druhej strane Atlantiku ako na starom kontinente a tak sa nečudujme, že hospodársky rast na oboch stranách globálnej ekonomiky ma teraz rozdielne pokračovanie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.